Slovensko má zazónovanú tretinu národných parkov. Tam, kde zonácia prebehla, sa obavy nepotvrdili a národné parky sa stali jedným z pilierov ekonomického rozvoja daného regiónu. Informoval o tom hovorca Ministerstva životného prostredia Tomáš Ferenčák. Reagoval tak na predsedu parlamentu a hnutia Sme rodina Borisa Kollára, ktorý návrhy zonácií troch národných parkov označil za nezmysel.
Pilier rozvoja regiónov
"Zonácie sú absolútnou nevyhnutnosťou na určenie jasných pravidiel v najvzácnejších oblastiach Slovenska. Dobre fungujúce národné parky sú dnes pilierom rozvoja regiónov v zahraničí aj na Slovensku," poznamenal Ferenčák. Generujú podľa neho nové pracovné miesta či efektívnejšie chránia prírodné dedičstvo. Vyhlásením zonácie podľa rezortu končia dlhoročné spory o správu územia.
Chránené územia sú podľa analýzy Inštitútu environmentálnej politiky oblasťami s vysokým ekonomickým potenciálom. "Na územiach, kde je o stupeň vyššia ochrana, sú tržby ubytovacích zariadení v letnom období v priemere takmer dvojnásobne vyššie," tvrdí Ferenčák. Skonštatoval, že štatisticky významný pozitívny efekt chránených území na tržby ubytovacích zariadení sa potvrdil aj pre zimné mesiace.
Zonácie šité na mieru
"Každá zonácia je šitá na mieru. Napríklad v prípade Veľkej Fatry do najprísnejšie chránenej časti aktuálny návrh neráta, že by tam pribudli nové neštátne pozemky," podotkol.
Zonáciou už prešli národné parky Muránska planina, Slovenský raj, dávnejšie tiež Pieninský národný park. "Zazónované národné parky priniesli všetkým aktérom jasné a predvídateľné pravidlá, naštartovala sa tiež spolupráca," povedal hovorca.
Kollár vyzval premiéra Ľudovíta Ódora, aby na vláde neprijali zonáciu národných parkov Veľká Fatra, Poloniny a Slovenský kras. Návrh označil za nezmysel a poukázal na dôsledky zmien. Vrátiť návrh na dopracovanie podľa jeho slov žiadajú aj 33 primátori a starostovia dotknutých obcí a miest.