Poslanci lotyšského parlamentu odhlasovali v stredu odstúpenie od takzvaného Ottawského dohovoru o zákaze protipechotných mín. Lotyšsko, ako aj ďalšie okolité krajiny vyjadrujú od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu obavy z toho, že Moskva by sa neskôr mohla zamerať aj na ne, a zvyšujú výdavky na svoju obranu, približuje agentúra AFP.
„Odstúpenie od Ottawského dohovoru poskytne našim ozbrojeným silám manévrovací priestor na to, aby mohli v prípade vojenskej hrozby použiť všetky možné prostriedky na obranu našich občanov,“ uviedla predsedníčka parlamentného výboru pre zahraničné veci Ināra Mūrnieceová vo vyhlásení, ktoré zverejnil parlament.
Jednokomorový lotyšský parlament schválil odstúpenie od zmluvy drvivou väčšinou hlasov. Účinnosť však jeho rozhodnutie nadobudne až šesť mesiacov po tom, ako ho Lotyšsko oficiálne oznámi Organizácii Spojených národov.
Dohovor o zákaze použitia, skladovania, výroby a transferov protipechotných mín a o ich zničení z roku 1997 - takzvaný Ottawský dohovor - ratifikovalo alebo k nemu pristúpilo viac ako 160 krajín vrátane Ukrajiny, nie však Spojených štátov či Ruska. Takéto míny sú určené na zakopanie či ukrytie na zemi, pričom často mrzačia obete, ktoré nezomrú okamžite. Ich použitie odsudzujú ľudskoprávne skupiny.
Plán odstúpiť od dohovoru o ich zákaze avizovali v marci okrem Lotyšska aj zvyšné pobaltské krajiny Estónsko i Litva a tiež Poľsko. „Vo svetle tohto nestabilného bezpečnostného prostredia poznačeného ruskou agresiou... je nevyhnutné vyhodnotiť všetky opatrenia na posilnenie našich odstrašujúcich a obranných kapacít,“ uviedli vtedy ministri obrany týchto krajín v spoločnom vyhlásení.
Zmienené štyri krajiny však zároveň prisľúbili, že napriek odstúpeniu od dohovoru budú naďalej dodržiavať medzinárodné humanitárne právo vrátane ochrany civilného obyvateľstva počas ozbrojeného konfliktu. Zámer odstúpiť od dohovoru začiatkom apríla oznámilo aj Fínsko.