stónsky premiér Kristen Michal v utorok oznámil, že Estónsko chce na budúci rok zvýšiť výdavky na obranu na najmenej päť percent HDP. Na sociálnej sieti X vysvetlil, že cieľom je, aby akákoľvek agresia voči Estónsku bola v konečnom dôsledku neuskutočniteľná.
"Rusko nezmenilo svoje ciele a imperiálne ambície. Toto je reálna hrozba pre Európu aj NATO," napísal Michal na sieti X.
Zvýšenie výdavkov na obranu na päť percent HDP avizoval Michal aj pred dvomi týždňami, keď súčasne poznamenal, že v záujme tohto zvýšenia bude treba uvoľniť rozpočtové pravidlá EÚ. Doplnil, že príslušný návrh predniesla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
Premiér Martin označil cieľ vyčleniť päť percent HDP na výdavky na obranu Estónska za dôležitý, pretože to znamená, že Estónsko môže splniť svoje plány na posilnenie svojich obranných kapacít a urobiť to aj rýchlo.
V tomto roku sú výdavky Estónska na obranu približne na úrovni 3,5 percenta HDP, doplnil estónsky spravodajský web ERR.
Pobaltské štáty vnímajú Rusko, ako aj Bielorusko, ako hrozbu pre svoju bezpečnosť. Ich obavy výrazne vzrástli po tom, ako Rusko vo februári 2022 rozpútalo vojnu proti Ukrajine. V dôsledku spomínaného rizika všetky tri pobaltské štáty - okrem Estónska aj Litva a Lotyšsko - a tiež Poľsko v utorok oznámili, že plánujú odstúpiť od takzvaného Ottawského dohovoru o zákaze protipechotných mín.