Probiotiká a prebiotiká môžu výrazne pomôcť k silnej imunite. Hoci ich názvy znejú podobne, v ľudskom tele majú odlišné úlohy. Poukázala na to farmaceutka Jana Dubajová zo žilinskej lekárne Dr. Max.
Vysvetlila, že tráviaci systém človeka obsahuje komplexný ekosystém pozostávajúci z množstva baktérií, ktoré existujú v rovnováhe s imunitným systémom človeka.
"Probiotiká sú definované ako živé mikroorganizmy. Ak sú podávané v dostatočných množstvách, majú preukázateľne pozitívny efekt na hostiteľa/príjemcu. Často ich ale laicky nazývame malé priateľské baktérie," podotkla Dubajová. Medzi ich dokázané a potenciálne účinky patria napríklad skrátenie trvania hnačky, ovplyvnenie prejavov laktózovej intolerancie, pozitívne ovplyvnenie priebehu infekcie baktériami Salmonella a Clostridium difficile, liečba kvasinkovej infekcie či prevencia rakoviny, alergických a infekčných ochorení u detí.
Najčastejšie sa podľa jej slov využívajú baktérie z rodov Lactobacillus a Bifidobacterium, ale aj druhy Enterococcus faecium, Streptococcus thermophilus a kvasinka Saccharomyces cerevisiae. "Laktobacily vyzerajú ako paličky, ktoré sa zoskupujú do retiazok. Ich názov je odvodený od schopnosti premieňať rôzne cukry na kyselinu mliečnu. Preto sa nazývajú aj baktériami mliečneho kvasenia," ozrejmila farmaceutka.
Dodala, že kyselina mliečna je látka, ktorá vytvára nízke pH a zároveň chráni sliznicu čreva pred vniknutím iných mikroorganizmov. Niektoré z nich sa používajú v mliekarenskom priemysle (jogurty, kefírové mlieko, zakysanka, bryndza). Veľmi často sa tiež podľa jej slov kombinujú vo výživových doplnkoch a voľnopredajných liekoch s bifidobaktériami.
Prebiotiká sú hlavným zdrojom výživy pre "dobré" baktérie v hrubom čreve. "Sú to potravinové sacharidy nestráviteľné v hornej časti tráviaceho systému, napríklad inulín a rôzne iné takzvané oligosacharidy. Podporujú rast a aktivitu baktérií v hrubom čreve. Kým v tenkom čreve sú nestráviteľné, v hrubom čreve ich spracúvajú prítomné probiotické baktérie, pre ktoré predstavujú zdroj energie," vysvetlila Dubajová.
Pomáhajú tiež zlepšovať zdravotný stav hrubého čreva. Prebiotiká a niektoré druhy vlákniny (napríklad psyllium) takisto zväčšujú objem stolice viazaním vody, vďaka čomu dochádza k zmäkčeniu stolice a predchádza sa tak zápche.
Tým zároveň prispievajú k zníženiu rizika nádorových ochorení, ako napríklad rakoviny hrubého čreva a konečníka. V kombinácii s probiotikami zlepšujú vstrebávanie vápnika, a teda majú antiosteoporotický efekt.
Prebiotiká sú tiež súčasťou bežnej stravy. Dôležité je konzumovať dosť prebiotických potravín. "Ich hlavným zdrojom je surová zelenina a ovocie (cibuľa, cesnak, pór, artičoky, jablká, marhule, banány, bobuľové ovocie) a strukoviny či obilniny (fazuľa, hrach, ľanové semienka, ovsené vločky)," spresnila farmaceutka.