Izraelská centrálna banka znížila na začiatku tohto roka hlavnú úrokovú sadzbu o štvrť percentuálneho bodu. Urobila tak prvýkrát za takmer štyri roky, čím sa Izrael stal prvým z priemyselne rozvinutých štátov, ktoré pristúpili k uvoľneniu menovej politiky. Centrálna banka však zároveň vyzvala vládu, aby obmedzila výdavky, ktoré počas bojov Izraela s palestínskym hnutím Hamas prudko vzrástli. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Centrálna banka znížila v pondelok (1. 1.) úrokovú sadzbu z krátkodobých úverov z pôvodnej úrovne 4,75 % na 4,50 %. Zredukovala ju tak prvýkrát od apríla 2020, pričom poukázala na stabilizáciu finančných trhov, ktorými pôvodne otriasol konflikt Izraela s Hamasom, zmiernenie inflácie a slabý ekonomický rast.
Guvernér centrálnej banky Amir Jaron však uviedol, že tempo ďalšieho znižovania sadzby bude závisieť aj od fiškálnej politiky vlády Benjamina Netanjahua tvorenej krajne pravicovými a ultraortodoxnými stranami. Pre médiá uviedol, že náklady spojené s vojnou s Hamasom by mohli dosiahnuť 210 miliárd šekelov (52,51 miliardy eur), čo pre rozpočet predstavuje nemalú záťaž. Bude to potrebné riešiť obmedzením výdavkov v oblastiach, ktoré nie sú považované za kritické na boj s Hamasom, ako aj zvýšením príjmov do štátneho rozpočtu, čo zvyčajne znamená zvýšenie daní.
"Ak neurobíme potrebné kroky teraz, dá sa počítať s tým, že v budúcnosti to našu ekonomiku bude stáť omnoho viac," povedal Jaron. "To, čo dnes potrebujeme, je zodpovedný rozpočet, ktorý si vyžaduje úpravy a rozhodnutia, ktoré nie sú jednoduché," dodal.
Viceguvernér izraelskej centrálnej banky Andrew Abir v tejto súvislosti dodal, že zatiaľ čo zmiernenie inflácie a zotavenie finančných trhov umožnilo začať so znižovaním úrokových sadzieb, celkový cyklus uvoľňovania menovej politiky si vyžiada určitý čas. Dôvodom je na jednej strane vojna a na druhej čakanie na kroky vlády v oblasti rozpočtu.