Vďaka neprehliadnuteľnej modrej farbe a secesnému štýlu je rímskokatolícky farský Kostol svätej Alžbety Uhorskej jednou z najvyhľadávanejších historických pamiatok v Bratislave. Pre mnohých obyvateľov hlavného mesta sa stal miestom ich sobáša alebo krstu.
Od vysvätenia chrámu, ktorý je známy aj ako Modrý kostolík uplynie dnes (11. októbra) 110 rokov.
História kostola zasväteného uhorskej svätici Alžbete siaha do roku 1906. V tomto období totiž maďarský architekt a predstaviteľ secesie Edmund Lechner začal pripravovať plány bratislavského Katolíckeho kráľovského hlavného gymnázia (v súčasnosti gymnázium na Grösslingovej ulici), pričom vznikla požiadavka, aby sa k nemu spomínaný kostol pripojil.
Základný kameň chrámu bol položený v 23. augusta 1909. O jeho vznik sa zaslúžila mecenáška sakrálnych stavieb, grófka Gabriela Szapáryová, ktorá financovala napríklad aj stavbu bratislavského Kostola nanebovzatia Panny Márie (Blumentál). Modrý kostolík, ktorý je dnes súčasťou Starého Mesta Bratislavy, vysvätili 11. októbra 1913.
Ide o jednoloďovú stavbu s pristavanou valcovitou vežou. Interiér aj exteriér kostola je vymaľovaný odtieňmi bledomodrej farby. Stavbu charakterizujú prvky secesie. Tvoria ich ornamenty a pravidelne sa opakujúce prírodné motívy listov a kvetov. Steny budovy zdobia modré majolikové obkladačky. Pravé uhly pri výzdobe nahrádza jemný oblúk.
Modré drevené lavice vnútri kostola sú tiež ozdobené ornamentom s prírodným motívom štylizovaného listu a kvetu. Strechu pokrýva modrá glazovaná škridla. Súčasťou stavby je aj oválna veža vysoká 36,8 metra. Grófka Szapáryová nariadila vybudovať vchod do chrámu nielen zo strany od školy, ale aj ďalší, do ktorého sa vchádza z Bezručovej ulice - v súčasnosti slúži ako hlavný vstup.
Mozaika nad bránou hlavného vchodu vyobrazuje sv. Alžbetu, dcéru uhorského kráľa Ondreja II., ktorá má v plášti uložených množstvo ruží. Tento výjav sa viaže k zázraku, ktorý sa mal stať, keď raz šľachtičná Alžbeta pri svojom odchode zo zámku vynášala chlieb hladným. Členovia jej rodiny ju vtedy podozrievavo zastavili s otázkou, čo ukrýva v zástere. Boh ju chcel uchrániť pred hnevom príbuzných a tak zázrakom obhájil jej narýchlo vymyslenú výhovorku o ružiach a chlieb premenil na kvety. Obraz tejto svätice sa nachádza tiež vo vnútri kostola na hlavnom oltári.
V blízkosti Modrého kostolíka je Pamätník nenarodených detí od výtvarníka Františka Guldana, ktorý bol odhalený 30. októbra 1997.