Spoločnosť, ktorá na Slovensku vykonáva ťažbu v banskej prevádzke a predaj zlata v nej tvorí väčšinu jej tržieb, bude namiesto doterajších 8-tisíc až 10-tisíc eur ročne platiť štátu 400-tisíc až 500-tisíc eur. V stredu to uviedol bývalý štátny tajomník Ministerstva hospodárstva (MH) SR Karol Galek (SaS) v reakcii na zmenu nariadenia o úhrade za dobývací priestor, úhrade za vydobyté nerasty a o úhrade za uskladňovanie plynov alebo kvapalín, ktoré na návrh súčasného vedenia rezortu schválila vláda.

"V roku 2019 sme zistili, že firma, ktorá vykonáva ťažbu v banskej prevádzke a predaj zlata v nej tvorí viac ako 90 percent jej tržieb, deklaruje namiesto ťažby zlatej rudy ťažbu tzv. polymetalických rúd. Navyše, si na to uplatňovala výnimku z nariadenia vlády, ktorá namiesto päťpercentnej sadzby úhrady umožňovala sadzbu len 0,1 percenta," uviedol Galek. Bývalé vedenie rezortu vtedy iniciovalo kontrolu platieb úhrad za vyťažený nerast a za roky 2016 až 2020 vyrubilo nedoplatok 1,7 milióna eur.

Vláda v nariadení zmenila text prílohy, ktorou sa stanovuje sadzba platby za vyťažené nerasty. Namiesto aktuálnej špecifikácie o úhrade za rudy zlata a striebra vyhláška po novom hovorí o nerastoch, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy, a to aj kovy zlato alebo striebro. Legislatíva tak rozšírila povinnosť platiť zvýšenú sadzbu vo výške päť percent aj za zmesi nerastov s podielom týchto drahých kovov. Ostatné rudy, z ktorých je možné vyrábať kovy, sú zaťažené sadzbou dve percentá.

Úhrada za vydobyté nerasty sa vypočíta ako súčin podielu nákladov na dobývanie nerastov k celkovým nákladom na zhotovenie výrobkov z vydobytých nerastov, tržieb dosiahnutých za odpredané výrobky zhotovené z vydobytých nerastov a sadzby úhrady.