Ian Mcewan, narodený 21. júna 1948, patrí k najznámejším britským i svetovým prozaikom súčasnosti. V raných časoch svojej tvorby sa často uchyľoval k pesimizmu, krutosti a násiliu. Kvôli jeho témam ako je pedofília, incest a otvorené násilie, ho dokonca prezývali "básnik perverzie". V dielach z neskoršej doby sa ale autor bizarnej Betónovej záhrady či sfilmovaného bestselleru Pokánie upokojil a nastolil tiché, niekedy až bizarné pozorovanie ľudských osudov. Oveľa väčšiu úlohu v jeho neskorších dielach hrá imaginácia, osud či náhoda, niekedy aj humor. A popularitu kníh McEwana tento "obrat" nijako neovplyvnil. Viaceré jeho tituly boli tiež sfilmované.
Vo svojich raných dielach zo 70. a 80. rokov McEwan provokoval morbídnymi zápletkami a šokujúcimi scénami. V Betónovej záhrade to bol incest detí v dome, v ktorom je zakopaná mŕtvola ich matky, v románe Nevinný detailný popis porciovania mŕtvoly a román Cudzinci v meste je o tragickom stretnutí mileneckého páru s perverzným krajanom v Benátkach. McEwan pritom vždy volil vecný jazyk kontrastujúci so zachytávaným dejom. Neskôr vysvetlil, že pochmúrne ladenie týchto jeho kníh do veľkej miery odrážalo neistotu, v ktorej sa nachádzal Západ čeliaci sovietskej jadrovej hrozbe. V tom čase vraj ani nešlo písať inak.
Potom McEwan vydal niekoľko ďalších románov, napríklad Amsterdam, za ktorý v roku 1998 dostal najprestížnejšiu britskú Bookerovu cenu. Časť kritiky aj mnohí čitatelia si ale začali všímať istú myšlienkovú vyprázdnenosť a schematičnosť jeho diel; McEwan ťažko hľadal svoju tému. Potom ale prišiel jeho nový vrchol tvorby, román Pokanie (2001), kde nebolo po skoršom násilí ani pamiatky. Okrem umne vypointovaného príbehu o dospievajúcom dievčatku, ktorej náhodné odhalenie tragicky poznamená život dvoch blízkych ľudí, ponúkol román i excelentnú postmodernú hru s textom a čitateľom samým. Potom nasledovali ďalšie diela: Sobota, Na Chesilskej páži, Solar, Myslite na deti!, Škrupina a v minulom roku zatiaľ posledný, sedemnásty, román s názvom Lessons (Lekcia). Väčšina jeho diel je preložená do češtiny.
McEwan sa tiež vryl do povedomia aj inak ako literatúrou. Najprv viedol otvorenú vojnu o deti s bývalou manželkou, neskôr sa dostal na stránky tlače tým, že bol obvinený z plagiátorstva (išlo o román Pokanie). V roku 2002 navyše objavil brata, o ktorého existencii nemal ani tušenie. Ten sa narodil z mileneckého pomeru McEwanových rodičov za druhej svetovej vojny, teda v čase, keď bola ešte McEwanova matka vydatá za iného muža, a ktorý bol daný na adopciu.
V roku 2000 navštívil McEwan Pražský festival spisovateľov. Povedal, že obdivuje Inžiniera ľudských duší Jozefa Škvoreckého a že v mladosti veľa čítal Franza Kafku. "Čítanie Kafku pre mňa bolo oslobodením, Kafka mi totiž umožnil oslobodiť sa od dokumentárneho štýlu sociologicky ladenej prózy, ktorá vtedy v Británii výrazne prevládala. "Ďalej spomenul Jaroslava Haška, ktorého Švejk vraj bol úplne kľúčovým dielom pre jeho generáciu, a tiež Milana Kunderu, ktorý ho ovplyvnil kombináciou erotických a politických tém.
Literát, ktorý je druhýkrát ženatý a má dvoch synov, píše tiež knihy pre deti či filmové scenáre. V roku 2021 uviedlo ostravské Divadlo Petra Bezruča svetovú premiéru dramatizácie jeho románu Škrupina. Dej knihy je rozprávaný z pohľadu nenarodeného dieťaťa, vďaka ktorému dostáva kniha neobyčajné vyznenie. Ešte nenarodený Hamlet glosuje nielen stav dnešnej spoločnosti, ale súčasne sa snaží prísť na kĺb detektívnej zápletke.