Pred 80 rokmi, 16. apríla 1943, zažil švajčiarsky chemik Albert Hofmann na vlastnej koži následky intoxikácie drogou LSD. Toto psychedelikum vyskúšal ako vôbec prvý človek na svete, pričom tak urobil iba čírou náhodou, keď mu látka kvapla na ruku. Prežil neskôr známe intenzívne pocity od úzkosti po šťastie a farebné fantázie. O tri dni neskôr pokus zopakoval, tentoraz úmyselne, a výsledok bol rovnaký.
Tajomstvo výroby dietylamidu kyseliny lysergovej, skrátene označované ako LSD, odhalil Hofmann ako zamestnanec švajčiarskej farmaceutickej spoločnosti Sandoz. Prvýkrát túto zlúčeninu syntetizoval koncom roku 1938. Keďže však látka nevykazovala účinky, po ktorých práve pátral, prestal sa jej štúdiom zaoberať. V polovici apríla 1943 sa Hofmann k svojmu päť rokov starému objavu vrátil.
LSD sa spočiatku používalo ako liek v psychiatrii. V 60. rokoch minulého storočia sa však látka dostala do rúk obyčajných ľudí, z ktorých niektorým sa ťažko vyspytateľné účinky LSD stali osudnými. Túto drogu tiež "objavili" intelektuáli, pre ktorých znamenala bránu do bohémskeho sveta. Jedným z prvých bol psychedelický guru Timothy Leary. Ten inicioval aj podávanie drogy väzňom a tvrdil, že sa tým znižujú ich sklony k recidíve. K tomu, že drogu skúsili, sa priznali napríklad zakladateľ Microsoftu Bill Gates či gitarista Rolling Stones Keith Richards a celý rad ďalších muzikantov alebo hercov, brány vnímania pomáhalo LSD otvárať britskému spisovateľovi Aldousovi Huxleymu a v rámci experimentu LSD bral tiež napríklad spisovateľ Ken Kesey.
Koncom 60. rokov sa však nad "kyselinou snov" začali sťahovať mraky. Vláda USA zaradila LSD na zoznam zakázaných látok v roku 1966 a ďalšie krajiny ju nasledovali. Sandoz potom výrobu LSD ukončil. Hofmann to v roku 1993 zhrnul takto: "LSD nie je návyková ani toxická. Jej nebezpečenstvo spočíva vo veľmi hlbokej zmene vedomia: môže byť krásna a môže byť strašná. "