Českí odborníci vyvíjajú šikovný stavebný materiál, ktorý sa za pomoci umelej inteligencie automaticky zahreje a na mostoch či letiskových plochách sa vďaka tomu nevytvorí snehová závej či poľadovica. Na projekte spolupracujú Fakulta stavebného Vysokého učenia technického v Brne (VUT) a firma Betosan, sumou takmer 15 miliónov korún ho podporila Technologická agentúra ČR v programe Trend ministerstva priemyslu a obchodu. V tlačovej správe to uviedla vedúca oddelenia komunikácie a marketingu TA ČR Veronika Dostálová.
Novovyvíjaný materiál vzniká na silikátovej báze s využitím pokročilých moderných technologických plniv. "Do elektricky vodivej vrstvy privedieme bezpečné napätie, ktoré si môžeme dovoliť, bez chránenia izolácií. Tým, že materiál povedie elektrický prúd, tak sa začne zahrievať. Nie je potrebné doň aplikovať vykurovacie drôty a funguje to samo o sebe," vysvetlil Vít Černý z Ústavu technológie stavebných hmôt a dielcov na Fakulte stavebnej VUT.
Inovatívnosť riešenia má spočívať vo využití odpadov ako elektricky vodivých plniv. Pavel Dohnálek zo spoločnosti Betosan uviedol, že oproti konvenčne využívaným metódam, najmä vykurovacej špirále umiestnenej v konštrukcii, je výhodou fakt, že ohrev je rovnomerný a rýchlejší v celom objeme materiálu. Nie je možné jednoduché prerušenie vykurovacej funkcie, doplnil Dohnálek.
Materiál s dobrou vodivosťou má byť jednou zo spodných vrstiev vozovky, na nej by mala byť o niečo menej vodivejšia časť. To by malo byť významne pevnejšie, aby vydržala nápor áut, dodal Černý. Podľa neho materiál teraz funguje laboratórne a začne sa testovať vonku na väčších plochách.
Ohrievanie plôch sa má riadiť automaticky prostredníctvom technológie dátového prepojenia za pomoci 5G siete. Umelá inteligencia na základe dát, napríklad teploty konštrukcie, predpovede počasia a teplotných výkyvov, ohrev automaticky spustí či vypne. "Tým maximalizujeme energetickú efektivitu procesu," povedal profesor Rostislav Drochytka z Fakulty stavebnej VUT v Brne.
Vývoj je teraz vo fáze technického riešenia regulácie teploty a úpravy zloženia unikátnych zmesí s cieľom dosiahnutia optimálnych parametrov pre vyhrievanie. Celý systém má byť dokončený v roku 2024. Počíta sa s jeho využitím napríklad na diaľničných a cestných mostoch, zastávkach mestskej hromadnej dopravy, železničných staniciach či letiskových dráhach. "Pôjde predovšetkým o dôležité konštrukcie, pretože to asi nebude úplne lacná záležitosť," dodal Černý.