Počet tehotných a dojčiacich žien, trpiacich podvýživou sa od roku 2020 zvýšil o 25 percent v 12 krajinách, ktoré sa nachádzajú v centre svetovej potravinovej krízy. Upozornil na to v utorok Detský fond OSN (UNICEF) a zároveň poukázal na vplyv, ktorý to má na zdravie detí týchto matiek. TASR správu prevzala v utorok od agentúry AFP.
UNICEF odhaduje že podvýživou, nedostatkom mikroživín alebo anémiou trpí vo svete vyše miliarda žien a dospevujúcich dievčat. V dôsledku podvýživy trpia tieto ženy a dievčatá často podváhou a majú nízky vzrast.
Väčšina týchto žien pochádza z najchudobnejších oblastí sveta. Až 68 percent žien a dospievajúcich dievčat trpiacich podvýživou a 60 percent žien a dievča s anémiou pochádza z južnej Ázie alebo subsaharskej Afriky.
Nedostatok živín pritom nemá vplyv len na samotné ženy, ale aj na ich deti, uvádza UNICEF. Táto organizácia dodáva, že "zlá vyžíva sa dedí z generácie na generáciu". Podvýživa zvyšuje riziko úmrtia novorodencov, no môže mať negatívny vplyv aj na vývoj plodu, čo spôsobuje celoživotné následky súvisiace s výživou, rastom i schopnosťou detí učiť sa.
"Celosvetovo zaostáva vo fyzickom vzraste 51 miliónov detí mladších ako dva roky. Predpokladáme, že polovica týchto detí začína zaostávať v raste už počas tehotenstva a v prvých šiestich mesiacoch života, keď je dieťa v oblasti výživy úplne závislé od matky," uvádza UNICEF v správe.
Odhaduje sa, že medzi rokmi 2020 a 2022 vrástol počet tehotných alebo dojčiacich žien trpiacich akútnou podvýživou o 25 percent - z 5,5 milióna na 6,9 milióna. Týka sa pritom 12 krajín čeliacich potravinovej kríze - Afganistanu, Burkiny Faso, Etiópie, Keni, Mali, Nigeru, Nigérie, Somálska, Sudánu, Južného Sudánu, Čadu a Jemenu.
"Bez urýchlených krokov zo strany medzinárodného spoločenstva sa budú následky tohto prejavovať celé generácie," uviedla výkonná riaditeľka UNICEF-u Catherine Russellová.
"Aby sme zabránili podvýžive detí, musíme riešiť aj podvýživu dospievajúcich dievčat a žien," dodala Russellová.
UNICEF tak vyzval na uprednostňovanie žien a dievčat v súvislosti s prístupom k výživným potravinám a zavedenie opatrení. Medzi ne patrí napríklad "rozširovanie obohacovania" bežne konzumovaných potravín ako múka, jedlé oleje a soľ, aby sa u žien a dievčat znížil nedostatok mikroživín a výskyt anémie".