V ženevskom sídle OSN sa v pondelok začalo výročné zasadnutie Rady OSN pre ľudské práva. Venované je najmä vyšetrovaniu vojnových zločinov spáchaných na území Ukrajiny od začiatku invázie ruskej armády, informovala britská stanica BBC.
Generálny tajomník OSN António Guterres vo svojom prejave uviedol, že ruská invázia na Ukrajinu spôsobila "najmasívnejšie porušovanie ľudských práv" v súčasnosti a viedla k úmrtiam, ničeniu a vysídľovaniu obyvateľstva.
Podľa Guterresa Úrad vysokého komisára pre ľudské práva (OHCHR) zdokumentoval už desiatky prípadov sexuálneho násilia voči mužom, ženám a dievčatám.
Šéf OSN vo svojom prejave apeloval na vlády, aby rešpektovali Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, ktorá je podľa neho často "zneužívaná a používaná" nie podľa toho, na čo je určená.
Guterres vo vystúpení poukázal nielen na vojnu na Ukrajine, ale aj na ohrozenie práv v dôsledku rastúcej chudoby, hladu a katastrof súvisiacich so zmenou klímy.
Pripomenul, že zatiaľ čo v minulom storočí ľudstvo zaznamenalo ohromujúci pokrok v oblasti ľudských práv a ľudského rozvoja, teraz "namiesto toho, aby sme v tomto pokroku pokračovali, sme zaradili spiatočku".
Zasadnutie v Ženeve má trvať rekordne dlho – šesť týždňov. Po vystúpeniach najvyšších predstaviteľov OSN má počas prvých štyroch dní zasadnutia virtuálne alebo osobne vystúpiť takmer 150 ministrov a šéfov štátov a vlád. Budú medzi nimi ministri zahraničných vecí Spojených štátov, Číny, Ukrajiny i Iránu.
Rusko do Ženevy vysiela námestníka ministra zahraničných vecí Sergeja Riabkova, ktorý vo štvrtok osobne vystúpi na zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva.
Napriek výzvam mimovládnych organizácií pozorovatelia uviedli, že je nepravdepodobné, že dôjde k podobnému odchodu diplomatov z rokovacej sály ako vlani, keď sa prehrával videopríhovor ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova.
Viacerí diplomati naznačili, že by sa mohli prijať iné opatrenia na vyjadrenie nesúhlasu.
"Sme presvedčení, že Rusko si nezaslúži sedieť v tejto miestnosti," povedala novinárom ukrajinská veľvyslankyňa Jevhenija Filipenková. "Budeme podľa toho konať," avizovala.
Okrem Ukrajiny sa Rada OSN pre ľudské práva má počas zasadnutia v Ženeve venovať aj ďalším naliehavým otázkam v oblasti ľudských práv: napríklad situácii v Iráne, Afganistane, Etiópii, Sýrii a Izraeli.
Počas posledných dní zasadnutia, ktoré sa má skončiť 4. apríla, sa bude hlasovať o mnohých rezolúciách.
Jedným z kľúčových uznesení bude rozšírenie vyšetrovania zločinov spáchaných na Ukrajine od začiatku ruskej invázie. Takzvaná vyšetrovacia komisia, ktorá už konštatovala, že Rusko pácha na Ukrajine vojnové zločiny v "masovom meradle", má svoju komplexnú správu predložiť Rade OSN pre ľudské práva koncom marca.
Ukrajinská veľvyslankyňa Filipenková uviedla, že Ukrajina presadzuje nielen predĺženie, ale aj posilnenie mandátu tejto komisie, pričom argumentovala, že by sa mali zohľadniť "mnohé udalosti", ku ktorým došlo za posledný rok.
Agentúra AFP však upozorňuje na existenciu obáv, že tento návrh by pri hlasovaní v 47-člennej Rade OSN pre ľudské práva mohol oslabiť jej väčšinovo odmietavý postoj voči konaniu Ruska.
Vlani za vytvorenie komisie vyšetrujúcej podozrenia zo spáchania vojnových zločinov na Ukrajine hlasovalo 32 členov Rady OSN pre ľudské práva. Proti boli len Rusko a Eritrea. Ďalších 13 krajín sa hlasovania zdržalo.