Boj ruského agresora s obrancami Ukrajiny sa globálne rozšíril v informačnú vojnu na obrazovkách počítačov a smartfónov po celom svete, uvádza iDnes.cz. Rusko pre ospravedlnenie invázie na susednú Ukrajinu pred rozpútaním vojny na konci minulého februára muselo použiť propagandu a konšpiračné teórie, aby medzi nepriateľmi, spôsobilo rozkol.
So silnejúcou agresiou Kremľa možno predpokladať, že úsilie vkladané do šírenia neprávd s druhým rokom vojny len porastie. „Vieme, že Rusko sa pripravuje na dlhotrvajúci konflikt. Ukrajinská morálka je takmer určite kľúčovým cieľom jeho psychologických operácií,“ hovorí Samantha Lewisová, analytička spravodajských hrozieb z firmy Recorded Future zaoberajúca sa kybernetickou bezpečnosťou. Podľa nej je prirodzené pýtať sa, čo zo strany Ruska príde nabudúce.
Ruská propaganda začala už pred inváziou
Podľa Ksenija Iljukovej, ukrajinskej odborníčky na dezinformácie, prudko zosilnelo v mesiacoch bezprostredne pred inváziou. Rusko vtedy správy začalo prispôsobovať konkrétnemu publiku po celom svete.
Vo východnej Európe Rusi rozšírili nepodložené fámy o ukrajinských utečencoch, ktorí páchajú trestnú činnosť a miestnym zaberajú pracovné miesta. V západnej Európe kolovali informácie o skorumpovaných ukrajinských vodcoch a zdĺhavej vojne, ktorá povedie k nárastu cien potravín a ropy. V Latinskej Amerike zase miestne ruské veľvyslanectvo rozšírili tvrdenia naznačujúce, že invázia na Ukrajinu je bojom proti západnému imperializmu. V Ázii a Afrike podobné správy obviňovali Spojené štáty z pokrytectva a bojovníctva.
Ukrajinu zaplavili ruské informačné agentúry správami, ktoré označovali jej armádu za slabú a popredných veliteľov za podplatených, uvádza agentúra AP. Podľa Iljukovej sa však toto úsilie obrátilo proti samotným šíriteľom a odpor k okupácii medzi miestnymi len posilnilo. „Ruská propaganda na Ukrajine zlyhala. Dezinformácie sú skutočnou hrozbou. Môžu byť dokonca veľmi kultivované, ale nie vždy si nájdu svoje publikum,“ vysvetľuje.
Herci v Buči
Potom, čo ruskí vojaci vlani na jar mučili a popravovali civilistov v ukrajinskej Buče, zábery obhorených tiel a ľudí zastrelených z bezprostrednej blízkosti šokovali svet. Ruská štátna televízia svojim divákom tvrdila, že mŕtvoly na záberoch sú herci a devastácia mesta je iba fingovaná. Novinári nezávislých agentúr zo zvyšku sveta následne tvrdenia ruskej televízie vyvrátili, keď reportovali priamo z miesta.
Raketový úder na železničnej stanici v ukrajinskom Kramatorsku ruské médiá najprv oslavovali. Po vyplynutí informácií o civilných obetiach však náhle tamojšie spravodajské agentúry trvali na tvrdení, že raketa ich nebola.
„Keď Rusom došlo, že strela usmrtila a zranila niekoľko civilistov, zmenili oznámenie a snažili sa rozšíriť informáciu, že išlo o ukrajinskú raketu,“ komentuje pre AP Roman Osadčuk, pracovník Atlantic Council Digital Forensic Research Lab, ktorá sleduje ruské dezinformácie už od doby pred začiatkom vojny.
Falošné účty
Rusko sa na začiatku vojny spoliehalo predovšetkým na štátne médiá ako RT alebo Sputnik. A zatiaľ čo európske vlády a americké technologické spoločnosti hľadali spôsoby, ako propagandistický megafón Kremľa utlmiť, ten prišiel s novým spôsobom, ako vlastné informácie k ľuďom dostať.
Online platformy ako Facebook a Twitter reagovali pridaním označenia k účtom ruských štátnych médií a vládnych predstaviteľov. Európska únia vyzvala na zákaz ruských štátom prevádzkovaných spravodajských portálov a YouTube reagoval zablokovaním kanálov RT a Sputnik. To isté urobil TikTok.
Rusi tak začali využívať účtov vlastných diplomatov. Sociálne médiá sa totiž zdráhajú cenzurovať alebo pozastavovať diplomatické účty, čo poskytuje veľvyslancom istú ochranu.
Po umlčení štátnych médií Rusko rozšírilo využitie sietí falošných účtov na platformách nových médií. Zákazom týchto profilov sa vyhýbalo aj tým, že z videí pred ich opätovným zverejnením odstraňovalo identifikačné prvky.
Ako bojovať proti falošným správam
Ukrajina a jej spojenci dosiahli v informačnej vojne prvé víťazstvá len tým, že dokázali kroky Ruska predpovedať a verejne ich odhaľovali.
Informáciu o plánovanom útoku na Ukrajinu, z ktorého Rusko Ukrajincov obviní, priniesla americká spravodajská agentúra niekoľko týždňov pred vojnou. Namiesto zatajenia však správu zverejnila s vidinou spôsobu narušenia ruských plánov. Zároveň predstierala nepravdivosť následne šíreného ruského naratívu, že vinu za eskaláciu konfliktu nesie ukrajinská strana.
Invázia prinútila k vyskúšaniu nových stratégií aj technologickej spoločnosti. Spoločnosť Google vo východnej Európe odštartovala pilotný program, ktorého cieľom je pomôcť používateľom internetu odhaliť dezinformáciu a vyhnúť sa jej. Iniciatíva využíva krátke online videá, ktoré ľuďom ukazujú, ako falošné správy pôsobia na vnímanie.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.
