Ruská centrálna banka dnes na mimoriadnom zasadnutí svojho menového výboru znížila základnú úrokovú sadzbu o tri percentuálne body na 11 percent. Inflačné tlaky sa podľa nej vďaka posilneniu rubľa zmierňujú a podobne klesajú inflačné očakávania domácností a podnikov, oznámila banka. Ekonomiku navyše čaká pokles, ktorý bude z veľkej časti výsledkom vojnového ťaženia ruských vojsk na Ukrajinu.
Banka tiež pripustila možnosť ďalšieho znižovania úrokov na nadchádzajúcich zasadnutiach. Na konci februára, len niekoľko dní po začiatku invázie, centrálna banka svoj základný úrok viac ako zdvojnásobila na 20 percent. V apríli ale dvakrát úroky znížila, vždy o tri percentuálne body.
Vonkajšie podmienky pre ruskú ekonomiku sú stále ťažké, riziká pre finančnú stabilitu sa však mierne znížili. To podľa banky otvára priestor na zmiernenie niektorých opatrení na obmedzenie pohybu kapitálu.
Centrálna banka tiež uviedla, že v budúcom roku očakáva spomalenie inflácie na päť až sedem percent, v roku 2024 by už mohla inflácia dosiahnuť štvorpercentný cieľ banky. O prognóze na tento rok sa banka v najnovšom oznámení nezmienila, už skôr však uviedla, že tento rok čaká infláciu v rozmedzí 18 až 23 percent.
Vysoká inflácia znižuje životnú úroveň a už niekoľko rokov je jednou z hlavných obáv ľudí v Rusku. Podľa ministerstva hospodárstva inflácia k 20. máju spomalila na 17,51 percenta zo 17,69 percenta o týždeň skôr. Stále však zostáva blízko najvyššej hodnoty od začiatku roku 2002.
Ruský prezident Vladimir Puitn v stredu nariadil zvýšiť dôchodky a minimálnu mzdu o desať percent, aby zmiernil vplyv inflácie na obyvateľa, uviedla agentúra Reuters. Putin poprel, že by všetky ekonomické problémy krajiny súviseli s vojenskou inváziou, ktorú Putin označil za zvláštnu vojenskú operáciu na Ukrajine. Invázia ruských vojsk prinútila západné krajiny k uvaleniu rozsiahlych sankcií na Rusko.