Ruská invázia na Ukrajinu opätovne zvýšila napätie na finančných trhoch, keďže spôsobila zrýchlenie inflácie a spomalila rast, uviedla Európska centrálna banka vo svojej správe.
Vojna "zvýšila riziká ohrozujúce finančnú stabilitu prostredníctvom svojho vplyvu prakticky na všetky aspekty ekonomickej aktivity", uviedol viceprezident ECB Luis de Guindos.
Medziročné tempo rastu cien v eurozóne dosiahlo v apríli 7,4 percenta, čo je výrazne nad dvojpercentným inflačným cieľom ECB. Infláciu v eurozóne podporuje zdražovanie energií, poľnohospodárskych produktov a surovín. Zároveň sa zhoršujú ekonomické vyhliadky regiónu.
Reakcia na ruský úrok na Ukrajinu a následné sankcie neboli podľa ECB zatiaľ chaotické. "Reakcia trhu bola výrazná, ale slabšia ako na začiatku pandémie," uviedla ECB vo svojej polročnej správe o finančnej stabilite.
Ak sa však rastové vyhliadky ešte zhoršia, môžu sa objaviť nové riziká. Vysoká inflácia totiž núti centrálne banky, aby sprísňovali menovú politiku. Americká centrálna banka už razantne dvíha úrokové sadzby a ECB tiež signalizovala zvyšovanie.
Toto sprísňovanie však môže zhoršiť ekonomickú situáciu. Potenciálne prehodnotenie rizikových aktív a zvyšovanie sadzieb môžu ešte zvýšiť finančné problémy vysoko zadlžených firiem a vlád.
Takisto oživenie ziskovosti bánk môže byť len krátkodobé. Aj napriek nízkej priamej expozícii môže spomalenie ekonomiky spôsobené vojnou zhoršiť vyhliadky finančných inštitútov v eurozóne a zvýšiť ich úverové riziká.