Nový americký prezident Donald Trump dodržal predvolebný sľub a spustil vlnu zásadného zvyšovania ciel.
Dosahy tohto kroku budú globálne, dotkne sa to blízkych obchodných partnerov Kanady a Mexika, ale aj Číny a krajín Európskej únie vrátane Slovenska. História pritom dokazuje, že obchodné vojny nakoniec poškodia všetkých zúčastnených, poukázali v aktuálnom komentári analytici Národnej banky Slovenska.
Nejasný osud
Európska ekonomika už dnes trpí v dôsledku vyšších cien energií a konkurencie z Číny, clá podľa nich situáciu ešte skomplikujú.
Pripomenuli, že Európska únia čelí hrozbe 25-percentných ciel na export do USA, konkrétne rozhodnutie americkej administratívy sa očakáva začiatkom apríla. "Prezident Trump už vopred naznačil, že clá sa môžu vzťahovať na všetky tovary z Európskej únie pričom najpravdepodobnejším cieľom je automobilový priemysel. Okrem toho naznačuje zavedenie ciel, ktoré by zohľadňovali aj ostatné bariéry vzájomnému obchodu, ako sú dovozné kvóty či regulácie, ako aj rozdiely v daňových systémoch medzi USA a Európskej únie, najmä dorovnanie DPH. Americká vláda navyše oznámila ukončenie výnimky z dovozných ciel na oceľ a hliník," priblížili ekonómovia.
Clami budú podľa nich najviac zasiahnuté globálne prepojené sektory. Odvetvia ako farmaceutický priemysel, výroba kovov, automobilky, letecký a lodný priemysel sú súčasťou zložitých celosvetových dodávateľských reťazcov. Voľný obchod im umožnil presunúť výrobu tam, kde to bolo výhodnejšie a využiť silné stránky jednotlivých krajín.
"Krajiny ako Nemecko, Taliansko a Írsko, ktoré viac exportujú do USA, by čelili negatívnemu vplyvu ciel, zatiaľ čo Francúzsko a Španielsko by boli zasiahnuté menej. Slovensko, hoci do USA vyváža len malú časť svojej produkcie, by vďaka silnej orientácii na automobilový priemysel vplyv ciel výrazne pocítilo," upozornili analytici Národnej banky Slovenska.
Vyčíslili, že automobily a ich komponenty tvoria až tri štvrtiny slovenského exportu do USA.
Prepúšťanie
Problém by sa však netýkal len priameho exportu. "Aj keď priamo do Spojených štátov nesmeruje až taká veľká časť slovenských výrobkov, nepriamo tam predsa len mnohé končia. Ak Nemecko, ktoré je najväčší obchodný partner Slovenska, stratí podiel na americkom trhu, slovenské firmy budú mať menej objednávok na súčiastky a komponenty," vysvetlili.
Ak clá pribrzdia vývoz, podniky budú musieť znížiť výrobu, čo by znamenalo prepúšťanie. Prví dotknutí by pritom boli práve pracovníci vo výrobe. "Na druhej strane, export do USA tvoria najmä luxusné automobily a dopyt po nich je menej citlivý na zmenu ceny," zhodnotili ekonómovia.
Zároveň poukázali na to, že zvýšenie ciel poškodí aj samotné Spojené štáty. Zdražuje totiž dovážané výrobky pre amerických spotrebiteľov a zvyšuje výrobné náklady amerických firiem. V konečnom dôsledku môže oslabiť aj ekonomický rast USA. "Na prvotný nárast cien, ktorý by pramenil zo zavedenia ciel, by Fed reagoval zvýšením úrokových sadzieb, čo by posilnilo kurz dolára. Silnejší dolár zlacňuje dovozy, čím čiastočne kompenzuje náklady ciel pre amerických spotrebiteľov a firmy. Zároveň však zdražuje americké produkty v zahraničí, čo oslabuje konkurencieschopnosť exportérov," vysvetlili analytici.
Navyše, clá často vyvolávajú odvetné opatrenia dotknutých obchodných partnerov. V takom prípade budú opäť negatívne zasiahnuté vývozy z USA, čo ešte viac spomalí ekonomický rast. Európska únia už avizovala, že je pripravená primerane reagovať.
"Ak nepríde k dohode, tak Európska únia plánuje odvetné opatrenia zamerať na finálne tovary, ktoré si ľudia môžu ľahko nahradiť inými. Pravdepodobne pôjde o potraviny, napríklad kukuricu či pomarančový džús, ale aj o domáce spotrebiče, oblečenie, kozmetiku, motorky, lode či elektroniku," predpokladajú analytici. Tieto clá by boli podľa nich nastavené tak, aby čo najmenej narušili dodávateľské reťazce v Európe.