Na jednej strane stojí produkt, ktorý sa vám páči, a máte k nemu plnú dôveru. Na druhej však stojí osoba, ktorej tvár je s tým produktom neodlučiteľne prepojená. Nepáči sa vám a dôveru k nej určite nemáte. Vlastne, práve tá osoba za produktom vám a všetkým okolo teraz pekne pije krv.
Znamená to teda, že keď budete ďalej k svojej spokojnosti využívať daný produkt, budete tým vyjadrovať aj podporu vychýleným postojom jej tvorcu? Dá sa vôbec nejako oddeliť váš kladný vzťah k produktu od sklamania, ktoré vám jeho tvorca prináša? Najmä v prípade, že ide o známu osobnosť.
Aby sme otázku položili úplne „polopate“: Môžete nejako skromne vyjadriť, že Teslu stále áno, ale Elona Muska naozaj nie? Nielen u našich susedov na západe je z toho v súčasnosti naozaj veľká celospoločenská téma. Nemci už pritom tú historickú skúsenosť majú, píše iDNES.cz.
V rámci povojnového vyrovnania sa museli prehrýzť tým, čo na Európu a celý svet ich národ uvalil. A pri tom spytovaní si svedomia nezabudli, že sa na vlne nacizmu zviezli aj ich najprednejšie korporácie. Spoločnosti z predlhého zoznamu, ako napríklad AEG, BASF, Allianz, Bayer, Zeiss alebo Maggi, ktoré priamo profitovali na vojne ako takej.
Nešťastné gesto bolo iba poslednou „bodkou“
Nacistickú vojnovú mašinériu totiž nehnali dopredu len zbrojovky Krupp, ale aj produkty Continental a stroje z automobiliek Opel, Mercedes-Benz a BMWi. V mysli povojnových Nemcov sa s týmito tradičnými značkami spájala pachuť. Pocity hlbokej historickej viny a túžba po medzigeneračnom vyrovnaní sú v Nemecku stále viditeľné, a premietali sa donedávna aj do ústretovej proimigračnej politiky a chuti urobiť svet lepším cez ambicióznu ekologickú agendu.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 74% na dočítanie.
Zostáva vám 74% na dočítanie.