Každý desiaty Slovák podľa štatistík denne či niekoľkokrát do týždňa užíva lieky proti bolesti. Inými slovami, konzumuje ich nadmerne. „Závislosť na liekoch či ich nadmerné užívanie sa dostalo v rebríčku spoločenských drog na druhé miesto hneď za alkoholom. V počte závislých ľudí dokonca lieky predbehli aj klasické drogy,“ informuje v tlačovej správe lekárenská spoločnosť Pilulka.
Lieková závislosť sa dokáže vyvinúť už v priebehu niekoľkých týždňov či mesiacov. Adiktológ Aleš Kuda varuje, že najohrozenejšou skupinou sú práve tí, ktorí si takto liečia chronickú bolesť. Teda, v úvodzkovkách liečia. Analgetiká sú totiž dobrou voľbou len pre bolesť akútnu, nie tú dlhotrvajúcu.
Nielenže si pri ich nadmernom príjme ohrozujeme zdravie – okrem závislosti sú nebezpečenstvom sú aj kontraindikácie –, ale zároveň aj znižujeme šancu, že prídeme na koreň príčiny bolesti, ktorú sa snažíme zahnať. Čím dlhšie totiž trvá, tým sa diagnostika mení na zapeklitejšiu detektívku.
Neviditeľná, no skutočná
„Chronická bolesť patrí už viac rokov medzi najzávažnejšie zdravotnícke problémy v Európe. Jej liečba je celkovou výškou potrebných financií porovnateľná s liečbou nádorových a kardiovaskulárnych ochorení,“ vyjadril sa pre HN magazín Dušan Broďáni, algeziológ a člen výboru Slovenskej spoločnosti pre štúdium a liečbu bolesti.
Len v Amerike podľa štatistík The American Academy of Pain Medicine ňou trpí sto miliónov ľudí, v Európe okolo tridsať miliónov. A slovenskí neurológovia odhadujú, že viac ako tri mesiace trvajúca bolesť trápi 25 až 30 percent z nás. Aj tieto dôvody prispeli k tomu, že bola nedávno preklasifikovaná na samostatné ochorenie a zmenila sa i jej definícia.
Po novom sa považuje za výsostne subjektívny jav. Medzinárodná spoločnosť pre štúdium a liečbu bolesti ju klasifikuje takto: „Bolesť je nepríjemný pocit alebo emocionálny zážitok spojený so skutočným alebo potenciálnym poškodením tkaniva, alebo sa ako taký opisuje.“
K zmene paradigmy dopomohli aj pokroky v medicíne. „Vďaka sofistikovaným technológiám, ako je funkčná magnetická rezonancia, môžeme dnes sledovať aktivitu mozgu pacientov s bolesťou a vidíme, že určité oblasti mozgu ´svietia´ aj u tých, kde nebol nájdený žiadny fyzický dôvod bolesti,“ vysvetľuje pre magazín Téma Šimon Kozák, vedúci lekár Centra liečby bolesti a Neuromodulačného centra pri Klinike anestéziológie a resuscitácie 3. lekárskej fakulty UK.
Iba pomerne nedávno sa zistilo, že spracovanie bolestivých podnetov prebieha v niekoľkých fázach, počas ktorých môže byť ovplyvnené rôznymi faktormi pochádzajúcimi z centrálneho nervového systému. K nim patria podľa algeziológa napríklad nálada, smútok, depresia, hormonálne vplyvy, stav imunitného systému...
Vnem bolesti je teda dôsledkom vzťahov medzi nervovým, endokrinným a imunitným systémom. A funguje aj opač...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.