Na Slovensku je aktuálne nainštalovaných približne 100 000 ton fotovoltických panelov. Prvé fotovoltické panely boli u nás nainštalované počas tzv. solárneho boomu v rokoch 2008 – 2010 a ďalšie každoročne pribúdajú.
Fotovoltické zariadenia sú podľa zákona o odpadoch považované za elektrozariadenia a ich likvidácia musí prebiehať v súlade s legislatívnymi pravidlami. Za zber a recykláciu sú zodpovední dovozcovia fotovoltických panelov, ktorí musia plniť rovnaké legislatívne povinnosti ako každý výrobca elektrozariadení. Vzhľadom na to, že povinnosti výrobcov elektrozariadení sú finančne, časovo i personálne náročné, výrobcovia využívajú služby niektorej z organizácií zodpovednosti výrobcov OZV – napríklad SEWA, ktorá je najväčšou organizáciou zodpovednosti výrobcov elektrozariadení na Slovensku a minulý rok zabezpečila zber a recykláciu viac ako tretiny všetkého elektroodpadu vyprodukovaného na Slovensku v roku 2024, vrátane 4,4 tony fotovoltických panelov.
Štandardné fotovoltické panely z kryštalického kremíka obsahujú približne 76 % skla (povrch panelov), 10 % polyméru, 8 % hliníku (rám), 5 % kremíku (slnečné články), 1 % medi a menej než 0,1 % ďalších kovov (striebro, cín a olovo). Súčasná technológia umožňuje získať späť asi 90 % týchto surovín. „Materiály získané pri recyklácii nefunkčných fotovoltických panelov sú používané napr. pri výrobe penového skla, ktoré slúži ako izolant v stavebníctve. Vďaka recyklácii však získame aj časť vzácnych kovov, napr. meď, striebro a hliník, ktoré môžu byť použité pri výrobe nových fotovoltických panelov a nemusia byť vyťažené,“ vysvetľuje výkonný riaditeľ spoločnosti SEWA, a.s. Jozef Kozák.
Recyklácia fotovoltických panelov však ešte nie je v plnej miere rozvinutá. „Jednak je pomer zrecyklovaných panelov voči predaným veľmi nízky, a zároveň zatiaľ nevieme všetky panely na Slovensku recyklovať. Dá sa však predpokladať, ak vezmeme do úvahy životnosť panelov na úrovni 15 – 25 rokov, že so zvyšujúcim sa množstvom panelov určených na recykláciu budú vznikať aj nové prevádzky na ich recykláciu,“ myslí si Jozef Kozák.
Kto zaplatí za likvidáciu „historických“ panelov?
Prevencia vzniku odpadu z elektrických a elektronických zariadení a jeho opätovné použitie, resp. recyklácia boli cieľom smernice o odpade z elektrických a elektronických zariadení OEEZ z roku 2012. Táto smernica definuje fotovoltické panely ako elektronické zariadenia a vyžaduje pre ne 85 % účinnosť pri získavaní druhotných surovín. Z nich musí byť aspoň 80 % využitých pri recyklácii alebo ďalšej výrobe. Úloha Slovenskej republiky i Európskej únie je pri regulácii a podpore recyklácie fotovoltiky kľúčová, keďže práve oni sú tvorcami legislatívy či rôznych podporných programov. „V prípade panelov je plnenie tejto úlohy zmätočné, a to už na úrovni WEEE Smernice a následne aj slovenskej legislatívy. V zmysle smernice sa panely stali elektrozariadeniami až v roku 2012, v zmysle slovenskej legislatívy dokonca až v roku 2016. V praxi to znamená, že likvidáciu panelov uvedených na trh pred týmto dátum nebude mať kto financovať. V zmysle platnej legislatívy totiž nie sú elektrozariadeniami a neodvádzali sa za ne recyklačné poplatky,“ upozorňuje J. Kozák.
Navyše – firmy, ktoré fotovoltické panely medzi rokmi 2012 a 2016 doviezli, resp. uviedli na trh, už nemusia existovať. „Tieto panely budú problémom, financovať ich ekologickú likvidáciu zrejme budú musieť nakoniec vlastníci pozemkov, na ktorých sú inštalované, teda často práve obce a mestá,“ myslí si J. Kozák.
Legislatíva nebola domyslená ani v otázke fotovoltických panelov uvedených na trh po roku 2016. Za tieto panely bola a je povinnosť výrobcov plniť nezmyselne vysoké ciele zberu každý jeden rok, hoci v tom čase sa ešte na trhu takmer nevyskytovali panely na recykláciu. Podľa slov výkonného riaditeľa spoločnosti SEWA by bolo rozumným riešením upraviť ciele zberu postupným zvyšovaním a možnosťou vytvárať finančnú rezervu na ich budúcu recykláciu. Súčasná legislatíva to zatiaľ neumožňuje.
Aký postoj zaujme k recyklácii fotovoltických panelov slovenská legislatíva, či dôjde k úprave cieľov zberu alebo k príprave nejakej novej smernice, ktorá by zohľadňovala vyššie spomenuté faktory ovplyvňujúce recykláciu panelov, ukáže až čas. Dovtedy všetkým záujemcom o kúpu fotovoltických panelov odporúčame kupovať ich výhradne od renomovaných výrobcov a inštalovať len s certifikovanými spoločnosťami. To môže v kombinácii s vhodnou údržbou zabezpečiť požadovanú životnosť panelov. Dovozcu, resp. predajcu je tiež dobré sa opýtať, či poskytuje spätný zber starých panelov, prípadne ako rieši recyklačné povinnosti a či za ne odvádza recyklačný poplatok.
