Penzionovaný generál ruskej tajnej služby FSB Igor Laptěv spáchal samovraždu vo svojom moskovskom byte, informoval dnes list Moskovskij komsomolec na svojom webe.
Skoršie prípady samovrážd ruských generálov v pokročilom veku, mnohokrát trpiacich vážnym ochorením, dávali médiá do súvislosti s nedostatkom utišujúcich liekov po prijatí západných sankcií proti Rusku.
Generálmajor Laptěv, ktorý mal 83 rokov, sa zúčastnil bojov v Afganistane, pri FSB sa zaoberal informačnou bezpečnosťou. Slúžil tiež pri daňovej polícii. Na konci 90. rokov sa stal námestníkom ministra pre dane. Istý čas tiež pôsobil ako predseda predstavenstva skupiny Informtechnika.
Laptěv nie je prvý ruský generál, ktorý si siahol na život. Generálplukovníka Stanislava Petrova, ktorý bol náčelníkom vojsk radiačnej, chemickej a biologickej ochrany, našli v máji mŕtveho v byte v centre Moskvy.
Podľa predbežných zistení spáchal samovraždu, napísal vtedy list Kommersant na svojom webe. Petrov sa svojho času podieľal na likvidácii následkov havárie v jadrovej elektrárni v Černobyle v roku 1986. Mal 87 rokov a bol ťažko chorý.
Poľský server Onet dnes Laptěva a Petrova zaradil do série samovrážd ruských generálov od vypuknutia vojny proti Ukrajine. Pripomenul, že vo februári 2023 sa v Moskovskej oblasti našlo telo 72-ročného policajného generála Vladimira Makarova, ktorý bol krátko pred smrťou pre vek prepustený z funkcie zástupcu náčelníka hlavnej správy boja proti extrémizmu.
Makarov podľa štátnej agentúry TASS spáchal samovraždu. Samovražda sa podľa TASS stala aj príčinou smrti 76-ročného penzionovaného generála FSB Jevgenija Lobačova, ktorého telo sa v júli 2022 našlo na schodisku jednej budovy v Moskve. O mesiac skôr sa v moskovskom byte zastrelil 90-ročný penzionovaný generálmajor ruskej rozviedky Lev Sotkov, dodal Onet.
Už v januári 2015 spáchal v Moskve samovraždu generálporučík Anatolij Kudrjavcev, ktorý trpel rakovinou. Podľa agentúry Interfax sedemdesiatsedemročný vojak v liste na rozlúčku uviedol, že k odchodu zo života ho priviedla neznesiteľná bolesť spôsobená nedostatkom liekov proti bolesti.
O rok skôr sa z podobného dôvodu zastrelil ruský kontradmirál Vjačeslav Apanasenko. Podľa ruských médií skôr ako priamy nedostatok utišujúcich prostriedkov v jeho prípade zohrali osudovú úlohu byrokratické prekážky pri ich získavaní.
Prístup k liekom sa v ruských médiách stal témou prakticky okamžite po vyhlásení západných sankcií proti Rusku po anexii Krymu na jar 2014. Kurz rubľa výrazne klesol a náklady na dovoz prudko stúpli. Menová núdza doľahla najmä na onkologické kliniky, kde je percento dovážaných liekov obzvlášť vysoké.
