Krátkodobé inflačné očakávania spotrebiteľov v eurozóne sa minulý mesiac mierne znížili. Navyše, dlhodobejšie očakávania zotrvali na pôvodnej úrovni.
Poukázali na to v piatok zverejnené údaje Európskej centrálnej banky (ECB), na ktorú tým klesol tlak, čo sa týka sprísňovania menovej politiky v najbližšom období.
ECB pred dvomi týždňami zvýšila úrokové sadzby, prvýkrát po takmer troch rokoch, pričom nahor ich posunula o 25 bázických bodov. Kľúčová depozitná sadzba sa tak zvýšila na 2,25 percenta.
Banka svoj krok odôvodnila zrýchľujúcou sa infláciou a niektorí predstavitelia ECB uviedli, že bude potrebné ďalšie sprísnenie menovej politiky. Diskusie v súvislosti s rozsahom rastu a načasovaním sa zatiaľ neskončili.
Medzi kľúčové údaje pre ďalšie kroky ECB patria aj spotrebiteľské inflačné očakávania, pričom tie najnovšie sú pre banku celkovo pozitívne. Krátkodobé inflačné očakávania spotrebiteľov, čo znamená v najbližších 12 mesiacoch, klesli. Dosiahli 3,5 percenta, zatiaľ čo v rámci prieskumu ECB za apríl predstavovali 4 percenta.
Navyše, očakávania v strednodobom a dlhodobom horizonte sa nemenili. Inflačné očakávania spotrebiteľov na najbližšie tri roky zotrvali na úrovni 2,9 percenta a dlhodobé očakávania, teda na päť rokov, na úrovni 2,4 percenta.
Aj v ostatnom prieskume mali vyššie inflačné očakávania ľudia s nižšími príjmami a vo vyššom veku.
Napriek pozitívnejším výsledkom prieskumu ECB, na ktorom sa zúčastnilo približne 19-tisíc ľudí z 11 krajín eurozóny, banka upozornila, že krátkodobé očakávania sú stále na vyššej úrovni, než na akej boli pred štyrmi mesiacmi, keď sa po útoku USA a Izraela na Irán začal konflikt na Blízkom východe.
Finančné trhy predbežne očakávajú, že ECB tento rok úrokové sadzby ešte zvýši, minimálne raz.
