Podpredseda vyššieho územného celku (VÚC), ktorý je dlhodobo uvoľnený na výkon svojej funkcie, má dostávať plat vo výške najviac 70 percent z platu predsedu samosprávneho kraja.
Znížiť sa má i strop maximálnej ročnej odmeny pre poslancov kraja z 20-násobku na 15-násobok minimálnej mzdy. Vyplýva to z návrhu novely zákona o samospráve vyšších územných celkov, ktorý je v medzirezortnom pripomienkovom konaní (MPK).
Ministerstvo vnútra v odôvodnení návrhu argumentuje, že zavedenie limitu mesačného platu predsedu vytvára jasnú koreláciu medzi platom štatutára (predsedu) a jeho zástupcu.
„Tým sa zabezpečuje hospodárnosť pri nakladaní s verejnými prostriedkami a predchádza sa neprimeraným rozdielom medzi krajmi,“ upozornil rezort. K efektívnosti má viesť aj kritérium „podľa vecnej a časovej náročnosti“, predsedovi má umožniť diferencovať plat podpredsedu podľa reálneho rozsahu delegovaných právomocí a miery zodpovednosti.
Zníženie stropu odmeny poslanca z 20-násobku na 15-násobok minimálnej mzdy predstavuje úsporné opatrenie.
„Vzhľadom na dynamický rast minimálnej mzdy v posledných rokoch dochádza k automatickému zvyšovaniu mzdových nákladov na poslanecké zbory,“ objasnil predkladateľ dôvod navrhovanej zmeny.
V zákone sa ma rozšíriť aj zoznam funkcií, ktoré sú nezlučiteľné s funkciou predsedu a poslanca zastupiteľstva samosprávneho kraja.
Na čele VÚC nemá byť osoba, ktorá by zároveň zastávala pozíciu vedúceho zamestnanca v orgáne štátnej správy. „Ak by bol predseda kraja zároveň vedúcim zamestnancom na ministerstve alebo okresnom úrade, mohol by sa ocitnúť v situácii, kedy by ako štátny úradník kontroloval alebo usmerňoval vlastné rozhodnutia, ktoré prijal ako predseda kraja,“ vysvetlilo ministerstvo.
Poukazuje i na to, že obe funkcie si vyžadujú plné nasadenie v nepretržitom režime. „Kumulácia týchto postov je fyzicky aj mentálne nerealizovateľná bez toho, aby bol jeden z nich zanedbaný,“ skonštatoval predkladateľ.
V prípade rozšírenia funkcií, ktoré sú nezlučiteľné s funkciou poslanca krajského zastupiteľstva, by na mandát nemal mať nárok riaditeľ rozpočtovej či príspevkovej organizácie kraja.
Rezort to vysvetľuje tým, že zastupiteľstvo schvaľuje rozpočet a kontroluje hospodárenie takýchto organizácií, poslanec a zároveň štatutár danej organizácie by tak rozhodoval o financiách pre organizáciu, na čele ktorej stojí.
Rezort vnútra v tejto súvislosti tiež upozornilo, že návrh odstraňuje rozdiel obcami a krajmi. „V zákone o obecnom zriadení už takáto nezlučiteľnosť existuje - poslanec obecného zastupiteľstva nesmie byť štatutárom organizácie zriadenej obcou. Je logické, aby rovnaké štandardy transparentnosti a etiky platili aj na úrovni samosprávnych krajov,“ dodalo v dôvodovej správe.
V balíku zákonov v pripomienkovom konaní, týkajúcich sa riadenia i majetku samospráv, sú predložené aj návrhy na riešenie problémov nakladania s majetkom vyššieho územného celku vrátane prevodov a nájmov majetku.
Predkladateľ upozornil, že návrh je i reakciou na zistenia Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, ktorý v roku 2020 na základe vykonanej kontroly konštatoval netransparentné konanie vyšších územných celkov pri nakladaní s ich majetkom ako dôsledok nejednoznačnej legislatívy v tejto oblasti.
