Konžská vláda a povstalecké hnutie M23 podporované Rwandou sa napriek pokračujúcim bojom dohodli na uľahčení humanitárnej pomoci a prepustení väzňov do desiatich dní. Vyplýva to zo spoločného vyhlásenia po rokovaní sprostredkovaných Katarom vo švajčiarskom Montreux, uviedla dnes agentúra AFP.
"Strany sa zaviazali, že sa zdržia akýchkoľvek krokov, ktoré by ohrozili poskytovanie humanitárnej pomoci na základe humanitárnych princípov v oblastiach zasiahnutých konfliktom. Taktiež sa dohodli, že do desiatich dní pristúpia k prepusteniu väzňov," uvádza sa v spoločnej správe.
V dnešnom vyhlásení sa konžská vláda a M23 dohodli, že humanitárna pomoc by mala byť poskytnutá rýchlo, bez prekážok a mala by byť trvalá.
Príslušníci hnutia M23 sa od konca roku 2021 zmocnili rozsiahlych území na východe Konga, ktoré už viac ako 30 rokov sužujú konflikty. Doteraz bolo podpísaných a následne porušených niekoľko prímerí a mierových dohôd. Naposledy sa tak stalo 13. februára, keď konžská armáda uzavrela s M23 prímerie. Ani to nemalo dlhé trvanie.
Rwanda popiera, že by ozbrojencom z M23 poskytovala vojenskú podporu. Tvrdí však, že čelí existenčnej hrozbe kvôli prítomnosti ozbrojených skupín vo východnej časti Konga. Práve tieto skupiny sa v roku 1994 v Rwande podieľali na genocíde Tutsiovcov.
Povstalci z M23 na začiatku minulého roka v rýchlej ofenzíve ovládli rozsiahle oblasti provincií Severné a Južné Kivu, ktoré sú bohaté na nerastné suroviny vo východnom Kongu, vrátane veľkých miest Goma a Bukavu. V priebehu niekoľkých mesiacov bolo zabitých najmenej 7000 civilistov a stovky tisíc ľudí museli opustiť svoje domovy.
Kongo sužujú konflikty od získania nezávislosti v roku 1960. Niektoré sa rozhoreli kvôli kontrole nad nerastným bohatstvom alebo kvôli etnickej rivalite.
