Ktorý štát by nechcel byť VEĽKÝ alebo ešte VÄČŠÍ? O expanzii svojho vplyvu a územia snívajú mnohí: od geopolitických obrov, cez hráčov druhej a tretej ligy až po úplných „záhradných“ trpaslíkov.
Kremeľ sníva svoj neoimperiálny sen o „Ruskom mire“, ktorý sa nekončí ani na hraniciach bývalej sovietskej a cárskej ríše. Bezhraničný ruský svet vraj siaha všade tam, kam až zasahuje ruský vplyv a záujmy.
Radikálni hinduistickí nacionalisti blúznia o jednej „Nedeľiteľnej Indii“ rozprestierajúcej sa od Afganistanu až po Barmu. Pekinskí komunisti majú pod palcom tretiu najväčšiu krajinu sveta, no vraj sa nedokážu zaobísť bez 270-krát menšieho Taiwanu alebo celkom miniatúrnych útesov trčiacich z Juhočínskeho mora.
Militantní ultranacionalisti sa ukájajú aj fatamorgánami Veľkého Srbska, Chorvátska, Grécka či Bulharska. A Viktor Orbán síce žiadne oficiálne územné nároky nevznáša, ale šikovne pracuje so symbolikou, ktorá evokuje ideu obnovy Veľkého Uhorska.
Isté je, že ak by sa mali naplniť delirické vízie všetkých expanzionistov, planéta by sa musela nafúknuť prinajmenšom na veľkosť Jupitera.
Našťastie, nie každý má toľko šialenej odvahy a zdrojov ako Putin, aby svoje fantazmagórie vymáhal rovno bombami, dronmi a balistickými raketami. Megalomani tohto druhu sú často nútení uspokojiť sa s mäkkými vplyvovými nástrojmi alebo iba s čírym halucinovaním.
V článku sa ešte dočítate:
– Prečo Ankara prestáva byť vnímaná ako spoľahlivý partner.
– Ako zahraničná politika pomáha prekryť domáce problémy.
– Akým spôsobom profituje Erdogan z Trumpovej priazne.
Dostupné pre predplatiteľov 
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 83% na dočítanie.
Zostáva vám 83% na dočítanie.
