Nedostatočný systém sociálneho zabezpečenia v Maďarsku núti mnohých starších ľudí, aby zvažovali, či svoje skromné dôchodky minú na jedlo, lieky alebo kúrenie. Správu organizácie pre ľudské práva Human Rights Watch (HRW) na túto tému zverejnil v stredu server hvg.hu, informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Maďarský štát je podľa dokumentu Organizácie spojených národov z roku 1966, ktorý je súčasťou maďarského práva od roku 1976, povinný zabezpečiť právo na sociálne zabezpečenie, primeranú životnú úroveň a najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň zdravia. HRW preto považuje zaobchádzanie Maďarska so staršími ľuďmi za nezákonné.
Podľa jedného z autorov správy pokusy vlády riešiť situáciou potravinovými poukážkami, 13. dôchodkom a najnovšie aj zavedením 14. dôchodku či neúčinnou reguláciou cien základných potravín „sú iba zaplátaním rastúcej otvorenej rany Maďarska“.
Vláda premiéra Viktora Orbána vlani v novembri rozhodla o zavedení 14. dôchodku. Premiér uviedol, že vo februári 2026 bude okrem bežného dôchodku vyplácaný nielen 13. dôchodok, ale aj štvrtina 14. dôchodku s tým, že dôchodcovia dostanú každý nasledujúci rok ďalšiu štvrtinu 14. dôchodku.
„Ľavica vzala (13. dôchodok), národná vláda ho vrátila,“ zopakoval už niekoľkýkrát Orbán. Server 444.hu v tejto súvislosti poznamenal, že to nie je úplne presné, pretože 13. dôchodok zaviedla vláda premiéra Pétera Medgyessyho v roku 2002. Fidesz vtedy tento návrh nepodporil a za jeho schválenie nehlasoval.
V dôsledku globálnej hospodárskej krízy bol v roku 2009 13. dôchodok zrušený. Fidesz sa o rok neskôr dostal k moci, ale obnovenie 13. dôchodku neprichádzalo do úvahy. Orbán to urobil až pred voľbami v roku 2022 a teraz prišiel s nápadom 14. dôchodku.
Šéf úradu vlády Gergely Gulyás vlani vo februári povedal, že v uplynulých 15 rokoch sa priemerný starobný dôchodok v Maďarsku zvýšil z približne 100-tisíc forintov (257 eur) mesačne na takmer 250-tisíc (644 eur).