Slovensko si síce zlepšilo postavenie v priemernom finančnom majetku domácností, no aj tak naďalej zaostáva za inými európskymi krajinami, a to z dôvodu nízkej miery finančnej akumulácie, vysokej zadlženosti a limitovanej schopnosti tvoriť likvidné úspory.
Hoci sa finančný majetok slovenských domácností štatisticky zvýšil, jeho reálna kúpna sila a schopnosť zabezpečiť vyšší životný štandard iba obmedzene. Zhodnotil to ekonomický analytik Konfederácie odborových zväzov Ján Košč.
V roku 2023 dosiahli čisté finančné aktíva slovenských domácností hodnotu 9160 eur, čo bolo najmenej spomedzi európskych krajín. Aj napriek relatívne nízkej dynamike rastu čistých finančných aktív sa SR posunula vlani na úroveň 10.580 eur. Tento rast má však podľa analytika nominálny charakter, pričom reálne zhodnotenie je oslabené vysokou infláciou v krajine, ktorá patrila v rokoch 2024 a 2025 medzi najvyššie v EÚ.
Slovensko patrí medzi krajiny s najvyššou úrovňou zadlženia. Hodnota priemerného dlhu na obyvateľa stúpla v roku 2019 zo 7 990 eur na 10 960 eur v roku 2024, čo predstavuje nárast o 37,17 percenta.
Slovenské domácnosti majú vyšší podiel dlhu (51 percent) ako finančných aktív (49 percent), čo znamená, že majú väčšiu úverovú záťaž, ako dokážu kryť vlastným finančným majetkom.
Častým problémom nie je podľa analytika nízka finančná gramotnosť, ale skôr dlhodobo uplatňovaná politika nízkych miezd.
Tá spôsobila, že značná časť domácností nemala a stále nemá možnosť tvoriť si systematické úspory a tie, ktoré si dokážu odložiť, si zase odkladajú do bánk ako rezervu na nečakané výdavky.
Nízky finančný majetok Slovákov nie je výsledkom len individuálneho správania, ale aj štrukturálnych faktorov. Popri nízkych príjmoch v tomto prípade zohráva dôležitú úlohu aj dlhodobá absencia komplexnej bytovej politiky. Nedostatok verejného a dostupného bývania núti domácnosti viazať značnú časť svojich zdrojov do nehnuteľností, no znižuje to schopnosť tvoriť úspory a investície.
Štát by mal preto urobiť komplexné zmeny v hospodárskej, daňovej a sociálnej politike, a to od podpory tvorby dostupného bývania, cez zmenu daňovo-odvodového systému až po systematické zvyšovanie príjmov obyvateľov.
„K tomu môže prispieť nielen nová hospodárska a priemyselná politika orientovaná na produkty s vyššou pridanou hodnotou a nový rastový hospodársky model, ale aj rozšírenie pokrytia zamestnancov kolektívnymi zmluvami. Tieto zmeny a opatrenia majú obrovský potenciál naštartovať nový rozvoj našej ekonomiky a životnej úrovne obyvateľstva,“ dodal Košč.