Okruh trestných činov proti životnému prostrediu by sa mohol rozšíriť. Rovnako by sa mohla stanoviť podrobnejšia právna úprava trestania fyzických a právnických osôb v tejto oblasti.
Vyplýva to z návrhu novely Trestného zákona, ktorý do medzirezortného pripomienkového konania predložilo Ministerstvo spravodlivosti.
Cieľom návrhu zákona je transpozícia Smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva.
Novelou zákona by sa mohli zaviesť nové skutkové podstaty trestných činov proti životnému prostrediu a zvýšiť horné hranice trestu odňatia slobody v základných skutkových podstatách.
Súčasne by sa pri všetkých trestných činoch proti životnému prostrediu mohol zaviesť jednotný kvalifikačný znak, ktorým je rozsah činu.
Medzi ďalšie navrhované zmeny novely Trestného zákona patrí napríklad zavedenie nového alternatívneho trestu, trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku, ktorý bude možné uložiť fyzickej osobe, ktorá spáchala trestný čin proti životnému prostrediu.
Čo sa týka trestu zverejnenia odsudzujúceho rozsudku, v prípade fyzických osôb by sa nezverejňoval v Obchodnom vestníku, ako je to pri právnických osobách, ale na mieste určenom súdom.
Takéto riešenie považuje predkladateľ za vhodnejšie, pretože umožňuje lepšie špecifikovať okruh osôb, ktoré je potrebné oboznámiť s odsudzujúcim rozsudkom (napr. obyvateľov obce, v ktorej má páchateľ trvalý pobyt).
Fyzickej osobe by bolo možné tento trest uložiť len za trestný čin proti životnému prostrediu, právnickej za akýkoľvek trestný čin uvedený v zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb, tak ako je to aj v súčasnosti.
Do výpočtu povinností ukladaných v rámci probačného dohľadu navrhuje predkladateľ doplniť povinnosť do určeného času odstrániť škodlivý následok trestného činu alebo uhradiť poškodenému preukázateľné náklady na odstránenie škodlivého následku.
„Cieľom je presadzovať restoratívny prístup k trestaniu a namiesto uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody dosiahnuť obnovenie poškodených statkov (v danom prípade životného prostredia). Navrátenie životného prostredia do pôvodného stavu môže mať v niektorých prípadoch lepší prevýchovný účinok na páchateľa ako obyčajná náhrada škody,“ zdôvodnilo MS.
Navrhuje sa aj to, aby bola zaplatená suma peňažného trestu uloženého za trestný čin proti životnému prostrediu príjmom Environmentálneho fondu. V súčasnosti platí, že zaplatená suma peňažného trestu uloženého za akýkoľvek trestný čin je príjmom štátneho rozpočtu.
Namiesto právneho pojmu „škoda“ navrhuje MS jednotne používať právny pojem „rozsah činu“ pri všetkých trestných činoch proti životnému prostrediu, najmä v ich základných skutkových podstatách, ak to povaha a charakter trestného činu umožňuje.
Rezort spravodlivosti odôvodňuje navrhovanú zmenu tým, že určovanie škody na životnom prostredí je aktuálne determinované osobitnými právnymi predpismi a v nich ustanovenými neurčitými právnymi pojmami, ktoré spôsobujú problémy v aplikačnej praxi orgánov verejnej moci.
Zaviesť by sa mohol aj trestný čin, ktorý by spočíval v realizácii projektov bez povolenia, ktoré sú predmetom konania o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA), ak takým konaním dôjde k ohrozeniu alebo poškodeniu životného prostredia vo väčšom rozsahu.
Ďalším novým trestným činom by mohlo byť neuzavretie skládky odpadov. Cieľom jeho zavedenia je postihnúť prípady, keď prevádzkovateľ skládky neplní svoje povinnosti, ktoré mu ukladá zákon.
Predkladateľ navrhuje zaviesť aj trestný čin neoprávnenej výroby a nakladania s fluórovanými skleníkovými plynmi.
Ako rezort vysvetlil, reaguje sa tým na skutočnosť, že v súčasnosti tvoria emisie fluórovaných skleníkových plynov 2,5 percenta celkových emisií skleníkových plynov v Európskej únii.
Účinnosť zákona sa navrhuje stanoviť v súlade s transpozičnou lehotou smernice na 21. mája 2026.