Francúzskemu premiérovi Sébastienovi Lecornuovi sa rýchlo kráti čas. Do utorka musí zostaviť vládu, ktorá predloží návrh rozpočtu na rok 2026. Tým dá parlamentu ústavou požadovaných 70 dní na preskúmanie rozpočtového plánu do konca roka.
Francúzsko sužuje politická nestabilita, odkedy prezident Emmanuel Macron minulý rok vyhlásil predčasné voľby. Dúfal, že mu pomôžu upevniť moc, no namiesto toho viedli k nerozhodnému parlamentu a ziskom krajnej pravice. Macron v piatok (10. 10.) večer znovu dosadil Lecornua na post premiéra, len štyri dni po tom, ako rezignoval.
Lecornu v nedeľu rokoval o zostavení vlády po tom, ako stratil kľúčového politického spojenca, pravicových Republikánov. Tí v sobotu (11. 10.) oznámili, že sa nepridajú k novej vláde a budú s ňou spolupracovať na základe návrhov jednotlivých zákonov, a to od „jedného k ďalšiemu“.
Francúzsko čelí patovej politickej situácii a parlamentnej slepej uličke v súvislosti s úsporným rozpočtom na pozadí rastúceho verejného dlhu.
Krajina je pod tlakom Európskej únie, aby znížila rozpočtový deficit a dlh na úroveň, ktorú povoľujú fiškálne pravidlá európskeho bloku. Práve opatrenia na znižovanie nákladov viedli k pádu dvoch Lecornuových predchodcov.
Lecornu sa zaviazal, že urobí „všetko, čo je v jeho silách“, aby Francúzsko do konca roka dostalo rozpočet. Zdôraznil, že ozdravenie verejných financií je dôležité pre budúcnosť druhej najväčšej ekonomiky eurozóny.
Je však pod tlakom strán naprieč politickým spektrom vrátane ľavicových socialistov. Tí pohrozili zvrhnutím jeho vlády, ak neustúpi od dôchodkovej reformy z roku 2023, ktorá zvýšila vek odchodu do dôchodku zo 62 na 64 rokov.
Lecornu v sobotu povedal, že „sú možné diskusie o všetkom“ a že jeho „jedinou ambíciou je dostať sa z tejto situácie, ktorá je bolestivá pre všetkých“.