Od roku 1989 sa Organizácia Spojených národov (OSN) pripomína aj Medzinárodným dňom prevencie katastrof, resp. znižovania ich rizík. Podpore globálnej kultúry povedomia o týchto úskaliach a snahe komunít znižovať zraniteľnosť voči týmto udalostiam patrí 13. október.
Zámer tohto pripomienkového dňa všeobecne spočíva v upriamení pozornosti obyvateľstva na opatrenia, pomocou ktorých sa dajú znižovať riziká v prípade vzniku katastrofy. Ľudstvo sa počas tohto medzinárodného dňa má oboznamovať so spôsobmi ich predchádzania a možnosťami reakcií na ne.
V roku 2015 si medzinárodné spoločenstvo počas konferencie OSN o znižovaní rizika katastrof v japonskom Sendai pripomenulo, že prírodné živly najtvrdšie zasahujú miestnu úroveň, kde môžu spôsobiť straty na životoch aj veľké sociálne a ekonomické otrasy. Náhle katastrofy každoročne vyháňajú z domovov milióny ľudí. Mnohé z nich, zhoršované klimatickými zmenami, negatívne ovplyvňujú investície do trvalo udržateľného rozvoja a brzdia dosahovanie jeho cieľov.
Podľa OSN je nevyhnutné na miestnej úrovni urýchlene posilniť kapacity. Krajiny čelia čoraz závažnejším prírodným udalostiam, ktoré sú dôsledkom extrémneho počasia a slabého plánovania nezohľadňujúceho najväčšie hrozby. Rámec znižovania rizika katastrof sa vzťahuje na riziká spôsobené ľudskou činnosťou alebo prírodnými javmi, ako aj na súvisiace environmentálne, technologické a biologické hrozby.
Celosvetové náklady na odstraňovanie následkov katastrof rastú a hospodárske zaťaženie nimi spôsobené sa tiež neustále zvyšuje.
Kým v rokoch 1970 až 2000 sa priame náklady na katastrofy pohybovali v priemere medzi 70 až 80 miliardami dolárov ročne, v období 2001 až 2020 sa tieto ročné náklady výrazne zvýšili na 180 až 200 miliárd dolárov.
Skutočné nárasty finančného zaťaženia sú však oveľa vyššie. Celkové náklady na katastrofy v súčasnosti presahujú 2,3 bilióna dolárov ročne, ak sa započítajú aj nepriame škody a reťazové dôsledky i vplyvy na ekosystémy. Správa o hodnotení rizík (Global Assessment Report) 2025 s názvom "Odolnosť sa vypláca: Financovanie a investovanie do našej budúcnosti" zdôrazňuje, že inteligentnejšie investovanie môže prerušiť deštruktívny cyklus katastrof, zadlženosti, nepoistiteľnosti a humanitárnej núdze.
Väčšinu úmrtí a ekonomických strát súvisiacich so záplavami zaznamenávajú v Ázii. Priemerné ročné straty spôsobené samotnými tropickými cyklónami sa odhadujú na 119,5 miliardy amerických dolárov.
Počet registrovaných období sucha sa za uplynulých 20 rokov zvýšil o 29 percent a rastúce náklady na katastrofy odrážajú narastajúci vplyv klimatických zmien a nesprávnych rozhodnutí v oblasti rozvoja.
OSN upozorňuje, že najviac trpia rozvojové krajiny, bohatšie štáty zase čelia vysokým finančným stratám. Napriek tomu zostávajú investície do znižovania rizika katastrof (DRR) minimálne. Menej než jedno percento verejných rozpočtov sa vyčleňuje na DRR a iba 2 percentá projektov v rámci oficiálnej rozvojovej pomoci obsahovali ciele súvisiace s DRR v rokoch 2019 – 2023. Finančné prostriedky na humanitárnu pripravenosť navyše klesajú.
Závažný problém je, že verejné aj súkromné ekonomické stratégie často ignorujú riziká katastrof. Súkromný sektor, ktorý kontroluje 75 percent investícií, často prehliada klimatické hrozby, čím zvyšuje zraniteľnosť a potenciálne straty. Podľa OSN je nevyhnutné, aby národné stratégie integrovali DRR a vlády by mali posilniť úlohu súkromného sektora prostredníctvom regulácií, sprístupňovania údajov o rizikách a poskytovania stimulov na podporu odolných investícií.
V tomto roku sa kampaň nesie v znamení dvoch hlavných opatrení:
- zvýšenie financovania DRR vo verejných aj medzinárodných rozpočtoch
- zabezpečenie plánovania všetkých rozvojových a súkromných investícií s ohľadom na riziká a odolnosť.