Ruská invázia na Ukrajinu spôsobila od februára 2022 emisie skleníkových plynov zodpovedajúce tomu, koľko spoločne za rok vyprodukujú Rakúsko, Maďarsko, Česko a Slovensko. Vyplýva to zo štúdie Iniciatívy pre výpočet skleníkových plynov v dôsledku vojen (IGGAW), na ktorú dnes upozornila agentúra DPA.
Ruská vojna proti Ukrajine si tak podľa agentúry vyžiadala nielen desiatky tisíc ľudských životov a donútila milióny ľudí k úteku, ale tiež ťažko zasiahla prírodu a klímu.
Podľa štúdie celkové emisie z vojny na Ukrajine v súčasnosti predstavujú 237 miliónov ton oxidu uhličitého (CO2). Tretina emisií skleníkových plynov je spôsobená samotnými bojovými operáciami. Napríklad tanky a stíhačky spotrebúvajú veľké množstvo nafty a leteckého paliva kerosínu.
Ďalšími zdrojmi znečistenia skleníkovými plynmi v dôsledku vojny sú potom požiare lesov a porastu. Väčšina z nich vzplála v blízkosti frontových línií alebo v pohraničných oblastiach.
Podľa údajov bola v roku 2024 spálená plocha viac ako dvadsaťkrát väčšia ako priemer v rokoch 2006 až 2021. Leto 2024 bolo na Ukrajine podľa vedcov tiež nezvyčajne suché, čo napomáhalo šíreniu lesných požiarov.
"Rok 2024 vyniká ako znepokojivý príklad ničivého cyklu, v ktorom sa klimatické zmeny a ozbrojené konflikty vzájomne posilňujú a urýchľujú globálne otepľovanie," uviedli autori štúdie.
Podľa výpočtu IGGAW bolo počas troch rokov vojny v dôsledku ostreľovania veľkých ropných skladov a rafinérií a ukrajinskej energetickej infraštruktúry uvoľnených približne 17 miliónov ton CO2.
Mnoho letov, napríklad z Európy do Ázie, sa tiež musí vyhnúť ukrajinskému vzdušnému priestoru a Sibíri, čo enormne predlžuje letové trasy. V porovnaní so situáciou pred inváziou tým letecké spoločnosti vyprodukujú 20 miliónov ton oxidu uhličitého navyše, uvádzajú vedci.