Rusko v sobotu privítalo Spojenými štátmi sprostredkovanú mierovú dohodu medzi Azerbajdžanom a Arménskom. Varovalo však, že vonkajšia intervencia by mohla skomplikovať situáciu na južnom Kaukaze.
Dohodu podpísali arménsky premiér Nikol Pašinjan a azerbajdžanský prezident Ilham Alijev v piatok v Bielom dome počas stretnutia s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Zahŕňa výhradné práva USA na výstavbu dopravného koridoru cez južné Arménsko, spájajúceho Azerbajdžan s jeho exklávou Nachičevan pri hranici s Tureckom.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí v sobotňajšom stanovisku uviedlo, že Moskva podporuje úsilie o stabilitu a prosperitu v regióne vrátane washingtonskej schôdzky, a to napriek predošlým vyhláseniam z Baku a Jerevanu, že uprednostňujú priame rozhovory bez sprostredkovateľov.
Ministerstvo zdôraznilo, že trvalé riešenia by mali pripraviť krajiny regiónu s podporou susedných štátov ako Rusko, Irán a Turecko.
„Zapojenie mimoregionálnych aktérov by malo posilniť mierovú agendu, nie vytvoriť nové rozpory,“ doplnil ruský rezort s tým, že dúfa, že nedôjde k zopakovaniu „nešťastnej skúsenosti“ zo západnými krajinami vedeného riešenia konfliktov na Blízkom východe.
Arménsko a Azerbajdžan po rozpade Sovietskeho zväzu viedli viacero vojenských konfliktov o sporný, prevažne Arménmi obývaný azerbajdžanský región Náhorný Karabach.
Od 90. rokov územie kontrolovali arménski separatisti podporovaní vládou v Jerevane. O územie však prišli po dvoch azerbajdžanských ofenzívach v rokoch 2020 a 2023, po ktorých všetci etnickí Arméni Náhorný Karabach opustili.