Slováci nie sú na odchod do dôchodku finančne pripravení. Vyplýva to z medzinárodného prieskumu finančnej skupiny NN o dlhovekosti, kde sa Slovensko umiestnilo na chvoste rebríčka.
Naopak, Česko sa spolu s Tureckom a Holandskom zaradilo medzi tri najlepšie pripravené krajiny na odchod do penzie.
„Takzvaný index pripravenosti na dôchodok, ktorý na desaťstupňovej škále hodnotí rôzne aspekty pripravenosti od uvedomovania si finančných potrieb až po aktívnu prípravu na dôchodok vo finančnej oblasti, dosahuje u nás podpriemernú hodnotu 4,3. Medzinárodný priemer je o pol bodu viac. Výsledky zo skúmaných krajín celkovo poukazujú u respondentov nad 45 rokov, ktorých dôchodok ešte len čaká, na nedostatočnú pripravenosť na dôchodok,“ uviedla finančná skupina.
Lepšie pripravení sa cítia starší ľudia vo veku 55 až 65 rokov a osoby s vyšším vzdelaním a úsporami. Len 14 percent si uvedomuje, koľko peňazí bude potrebovať na dôstojný život na dôchodku, v medzinárodnom meradle je to pätina respondentov.
Rovnako iba 12 percent obyvateľov Slovenska vie, akú sumu by si malo odkladať na dôchodok, a 11 percent si v skutočnosti aj túto sumu ušetrí.
Na druhej strane, v prípade finančných znalostí potrebných na prípravu na odchod do penzie sa cíti sebavedomo 40 percent ľudí a ďalšia tretina si myslí, že o tom vie veľa. Najmenej si v tejto problematike veria Japonci a Gréci.
Z prieskumu vyplynulo, že do dôchodku chcú ísť Slováci už vo veku 59 rokov, pričom medzinárodný priemer je o 1,5 roka vyšší. Na dôchodok si začínajú šetriť po dovŕšení 34 rokov, čo je v súlade s medzinárodným priemerom.
Ľudom na penzii môže pomôcť našetrený finančný majetok aj v podobe dôchodkového sporenia. Nejakú formu dôchodkového sporenia má na Slovensku väčšina z opýtaných respondentov, čím sa krajina radí do prvej trojky na čele rebríčka, dominuje najmä druhý pilier.
„Druhý pilier prešiel za posledné obdobie významnými zmenami. Vďaka legislatívnej úprave došlo k presunu značnej časti sporiteľov z dlhopisových dôchodkových fondov do indexových dôchodkových fondov. Zavedením predvolenej investičnej stratégie majú sporitelia možnosť dosiahnuť vyšší výnos počas dlhých rokov sporenia. Druhý pilier však zhodnocuje len časť povinných odvodov, ktoré by inak zostali v Sociálnej poisťovni, čím rozdeľuje riziko dôchodkového zabezpečenia medzi štát a súkromné dôchodkové správcovské spoločnosti,“ priblížil člen Predstavenstva NN Slovensko a prezident Asociácie doplnkových dôchodkových spoločností Martin Višňovský.
Slováci by pre vyšší príjem na dôchodku mali podľa neho zvážiť aj tretí pilier. Doplnkové dôchodkové sporenie, kde sa kumulujú dobrovoľné príspevky účastníkov a ich zamestnávateľov, môže totiž zvýšiť dôchodkový príjem a zabezpečiť aj pokojnejšiu starobu.