Arménsky premiér Nikol Pašinjan a azerbajdžanský prezident Ilham Alijev v piatok v Bielom dome podpísali mierovú dohodu zameranú na ukončenie desaťročia trvajúceho konfliktu. Spojené štáty zároveň uzavreli s oboma krajinami bilaterálne dohody, ktorých cieľom je rozšíriť spoluprácu v oblasti energetiky, obchodu a technológií.
Arménsko a Azerbajdžan po rozpade Sovietskeho zväzu viedli viacero vojenských konfliktov o sporný, prevažne Arménmi obývaný azerbajdžanský región Náhorný Karabach. Od 90. rokov územie kontrolovali arménski separatisti podporovaní vládou v Jerevane.
O územie však prišli po dvoch azerbajdžanských ofenzívach v rokoch 2020 a 2023, po ktorých všetci etnickí Arméni Náhorný Karabach opustili.
Obe krajiny viedli rokovania zamerané na zabezpečenie mierového riešenia, pričom naposledy rokovali v júli v Spojených arabských emirátoch.
„Konečne sa nám podarilo dosiahnuť mier,“ povedal v piatok americký prezident Donald Trump novinárom. „Arménsko a Azerbajdžan sa zaväzujú navždy ukončiť všetky boje, otvoriť obchod, umožniť cestovanie a (obnoviť) diplomatické vzťahy a rešpektovať vzájomnú suverenitu a územnú celistvosť,“ dodal.
„Urobíme hrubú čiaru za (dlhoročnou) otvorenou konfrontáciou a krviprelievaním a zabezpečíme našim deťom svetlú a bezpečnú budúcnosť,“ uviedol Alijev po podpise mierovej dohody.
K uzavretiu prímeria sa vyjadril aj arménsky predseda vlády. „Dnešná dohoda dáva istotu a záruku, že otvárame kapitolu mieru, prosperity, bezpečnosti a hospodárskej spolupráce na južnom Kaukaze,“ reagoval Pašinjan.
Súčasťou dohody sprostredkovanej Spojenými štátmi je aj zriadenie asi 32 kilometrov dlhého tranzitného koridoru s názvom
„Trumpova trasa pre medzinárodný mier a prosperitu“ cez južné Arménsko, ktorý prepojí Azerbajdžan s jeho exklávou Nachičevan. Výhradným právom na rozvoj koridoru budú disponovať Spojené štáty.
Trump uviedol, že pomenovanie trasy po ňom je preňho „veľkou cťou“. Vysoký predstaviteľ americkej administratívy v telefonickom rozhovore s novinármi pred stretnutím povedal, že názov navrhla arménska strana, píše Reuters.
Americký prezident tiež informoval, že USA podpísali s každou krajinou samostatné bilaterálne dohody o rozšírení spolupráce v oblasti energetiky, obchodu a technológií, vrátane umelej inteligencie.
Zároveň doplnil, že boli zrušené aj obmedzenia týkajúce sa obrannej spolupráce medzi USA a Azerbajdžanom.
Agentúra AFP tiež informovala, že po podpísaní mierovej dohody Alijev navrhol, aby spoločne s Arménskom nominovali Trumpa na Nobelovu cenu za mier. Pašinjan tento návrh podporil.