Na Slovensku sa ročne vyťaží 63 percent ročného prírastku drevnej hmoty, v Škandinávii 90 percent, v Českej republike viac ako 80 percent.
Slovensko tak nevykonáva ani základnú preventívnu údržbu svojich lesov. Uviedol to na sociálnej sieti minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS). Údajné drancovanie slovenských lesov je podľa neho opozičnou hystériou.
„Tie lesy starnú, chorľavejú, pretože staré stromy sú ponechávané, mladým sa nedáva priestor. To, čo sa tu stovky rokov vykonávala aktívna údržba slovenských lesov, (a nevykonáva sa), tak to len preto, že sa politici roky báli nejakých pár progresívnych médií a novinárov,“ reagoval Taraba po tom, čo Denník N zistil, že drevo z Tatranského národného parku skončilo na píle v Rumunsku.
Podľa Tarabu je tiež „bludom“, že na Slovensku je nedostatok dreva. „Napríklad my pod ministerstvom životného prostredia máme zmluvy, kde sa určil rádius, ktoré píly sa môžu uchádzať (o drevo) na našom území, aby boli uspokojení najmä lokálni odberatelia dreva,“ poznamenal minister.
Po kritike, že v rámci Európy by envirorezort drevo predal za vyššiu cenu, otvoril podľa ministra súťaž „celej Európe“. „Áno, vtedy môže drevo skončiť od Francúzska cez Rumunsko, až po neviem kde,“ doplnil.
Bukóza Vranov nad Topľou podľa neho prestala odoberať drevo. „Realita je taká, že na Slovensku je málo veľkých odberateľov aj nekvalitnej drevnej hmoty. Dnes môžem povedať, že Lesy Slovenskej republiky pomaly po kolenačky chodia do Ružomberka, že či odoberie papierenský koncern od nich drevo, pretože po siedmich mesiacoch ho môžete akurát tak vyhodiť,“ podčiarkol.
„Ak niekto rozpráva, že na Slovensku nepotrebujeme aktívny manažment lesov tak, ako to robí celá Škandinávia, ako to robí každý jeden štát, tak potom nám len hovorí, že chce, aby slovenské lesy v skutočnosti prežívali jednu z najväčších kríz, ktorú vidíme. Ja som rád, že aj okresné úrady vyzývajú národné parky, aby ťažili. Skutočnosť, prečo národné parky musia ťažiť je, lebo dostali pokuty od okresných úradov. Tam sa reflektuje ten zlý zdravotný stav lesov,“ vysvetlil.
Podľa Tarabu netreba prepadať panike. „To, čo tu dorobila predošlá vláda tým, že nechala rozšíriť lykožrútovú kalamitu z Čierneho Balogu, tak to je výsledok tých ľudí, ktorí by dnes mali byť ticho,“ dodal.
Slovensko tak nevykonáva ani základnú preventívnu údržbu svojich lesov. Uviedol to na sociálnej sieti minister životného prostredia SR Tomáš Taraba (nominant SNS). Údajné drancovanie slovenských lesov je podľa neho opozičnou hystériou.
„Tie lesy starnú, chorľavejú, pretože staré stromy sú ponechávané, mladým sa nedáva priestor. To, čo sa tu stovky rokov vykonávala aktívna údržba slovenských lesov, (a nevykonáva sa), tak to len preto, že sa politici roky báli nejakých pár progresívnych médií a novinárov,“ reagoval Taraba po tom, čo Denník N zistil, že drevo z Tatranského národného parku skončilo na píle v Rumunsku.
Podľa Tarabu je tiež „bludom“, že na Slovensku je nedostatok dreva. „Napríklad my pod ministerstvom životného prostredia máme zmluvy, kde sa určil rádius, ktoré píly sa môžu uchádzať (o drevo) na našom území, aby boli uspokojení najmä lokálni odberatelia dreva,“ poznamenal minister.
Po kritike, že v rámci Európy by envirorezort drevo predal za vyššiu cenu, otvoril podľa ministra súťaž „celej Európe“. „Áno, vtedy môže drevo skončiť od Francúzska cez Rumunsko, až po neviem kde,“ doplnil.
Bukóza Vranov nad Topľou podľa neho prestala odoberať drevo. „Realita je taká, že na Slovensku je málo veľkých odberateľov aj nekvalitnej drevnej hmoty. Dnes môžem povedať, že Lesy Slovenskej republiky pomaly po kolenačky chodia do Ružomberka, že či odoberie papierenský koncern od nich drevo, pretože po siedmich mesiacoch ho môžete akurát tak vyhodiť,“ podčiarkol.
„Ak niekto rozpráva, že na Slovensku nepotrebujeme aktívny manažment lesov tak, ako to robí celá Škandinávia, ako to robí každý jeden štát, tak potom nám len hovorí, že chce, aby slovenské lesy v skutočnosti prežívali jednu z najväčších kríz, ktorú vidíme. Ja som rád, že aj okresné úrady vyzývajú národné parky, aby ťažili. Skutočnosť, prečo národné parky musia ťažiť je, lebo dostali pokuty od okresných úradov. Tam sa reflektuje ten zlý zdravotný stav lesov,“ vysvetlil.
Podľa Tarabu netreba prepadať panike. „To, čo tu dorobila predošlá vláda tým, že nechala rozšíriť lykožrútovú kalamitu z Čierneho Balogu, tak to je výsledok tých ľudí, ktorí by dnes mali byť ticho,“ dodal.