Slovensko sa v najnovšom rebríčku European Innovation Scoreboard 2025 zaradilo medzi najmenej inovačne výkonné krajiny EÚ.
Spomedzi 27 členských štátov obsadilo 24. miesto, pričom horšie sú na tom už len Rumunsko, Bulharsko a Lotyšsko. Tento výsledok radí Slovensko do skupiny tzv. začínajúcich inovátorov - krajín s inovačným výkonom výrazne pod priemerom EÚ, konkrétne na úrovni 62,6 percenta európskeho priemeru. Uviedol to v analýze Klub 500.
Ešte závažnejší ako samotná pozícia je trvalý negatívny trend. Zatiaľ čo v roku 2017 patrilo Slovensko v rámci krajín V4 k lídrom (hneď po Českej republike), dnes je na poslednom mieste v regióne, keďže SR predbehli aj Poľsko a Maďarsko.
Slovensko zaostáva nielen za priemerom EÚ, ale aj za krajinami, ktoré mali ešte nedávno porovnateľné východiskové podmienky.
Dôležitý je však aj globálny širší kontext. Slabý výkon v oblasti inovácií nie je len problémom Slovenska. EÚ ako celok stráca dych v globálnej konkurencii.
V roku 2025 dosiahla EÚ priemerný inovačný index na úrovni 112,6, pričom najinovatívnejšie svetové ekonomiky ako Južná Kórea (152,2), Kanada (133,4), Čína (133,4), USA (127,2) či Austrália (125,1) si udržiavajú výrazný náskok.
To znamená, že aj keď niektoré európske krajiny patria k inovačnej špičke, EÚ ako celok zaostáva, pričom Slovensko zaostáva ešte aj za týmto zaostávajúcim celkom.
Pre krajinu s ambíciou budovať konkurencieschopnú ekonomiku s vyššou pridanou hodnotou sú podľa Klubu 500 tieto zistenia varovným signálom. Namiesto zvyšovania inovačnej kapacity dochádza k jej erózii.
Bez systematickej podpory výskumu a vývoja, zlepšenia prepojenia firiem s akademickou sférou, zefektívnenia verejnej správy a reformy vzdelávacieho systému bude Slovensko len ťažko schopné dobehnúť inovačný vlak. Slovensko však nečelí len vlastnej inovačnej stagnácii, ale aj súvisiacim dôsledkom širšej európskej nepružnosti, ktorá môže zásadne ovplyvniť hospodárske vyhliadky.