Predstavitelia finančného odvetvia skupiny G20 vo svojom komuniké po dvojdňovom stretnutí v Južnej Afrike zdôraznili dôležitosť nezávislosti centrálnych bánk. A zaviazali sa posilniť spoluprácu.
Ide o prvé komuniké G20, ktorú tvorí 19 krajín a Európska únia (EÚ), od minulého októbra. Ministri financií a centrálni bankári v ňom podčiarkli neistotu v globálnej ekonomike spôsobenú konfliktmi, obchodným napätím a častými extrémnymi poveternostnými udalosťami.
Nezávislosť centrálnych bánk bola jedným z bodov rokovaní po tom, ako americký prezident Donald Trump opakovane kritizoval predsedu Federálneho rezervného systému (Fed) Jeromeho Powella, že rýchlo neznižuje úrokové sadzby. Jeho útoky otriasli globálnymi finančnými trhmi.
Komuniké prijali v neprítomnosti ministra financií USA Scotta Bessenta. USA na stretnutí zastupoval Michael Kaplan, štátny tajomník ministerstva financií pre medzinárodné záležitosti. Bessent sa nezúčastnil ani predchádzajúceho samitu šéfov financií G20 vo februári. USA majú pritom v decembri prevziať rotujúce predsedníctvo G20.
„Centrálne banky sú pevne odhodlané zabezpečiť cenovú stabilitu v súlade so svojimi mandátmi a budú naďalej upravovať svoje politiky spôsobom závislým od údajov. Nezávislosť centrálnych bánk je kľúčová pre dosiahnutie tohto cieľa,“ uvádza sa v komuniké.
Zástupca ministra financií Južnej Afriky David Masondo novinárom povedal, že závery uvedené v komuniké boli „odsúhlasené všetkými členmi“ a sú zamerané na „strategické makroekonomické otázky“.
Komuniké uznáva tiež „dôležitosť Svetovej obchodnej organizácie (WTO) pre presadzovanie obchodných otázok“, no zároveň sa v ňom uvádza, že tento orgán potrebuje reformu.
Dohoda sa považuje za úspech, hoci komuniké vydané skupinou G20, ktorá sa stala fórom pre spoluprácu v boji proti globálnej finančnej kríze v roku 2008, nie sú záväzné.
Juhoafrický minister financií Enoch Godongwana po stretnutí skupiny označil dosiahnutie komuniké v súčasnom prostredí za obrovský úspech.
Hoci sú v ňom ako ekonomické výzvy zahrnuté aj „extrémne poveternostné udalosti a prírodné katastrofy“, klimatickým zmenám sa stretnutie výslovne nevenovalo. Pozoruhodná je však absencia slova „clo“ v dokumente, ktorý sa namiesto toho odvolával na „obchodné napätie“.
Trumpova colná politika roztrhala pravidlá globálneho obchodu a zatienila ekonomické vyhliadky takmer všade. Okrem základných ciel vo výške 10 % na všetok dovoz do USA a špecifických ciel vo výške 50 % na oceľ a hliník, 25 % na automobily, USA hrozia od 1. augusta aj clami na farmaceutické výrobky a meď, tiež recipročnými clami mnohým obchodným partnerom vrátane EÚ.
Južná Afrika sa v rámci motta svojho predsedníctva „Solidarita, rovnosť, udržateľnosť“ zamerala na presadzovanie africkej agendy, ktorej témy zahŕňajú vysoké náklady na kapitál a financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy.
Ministri financií a guvernéri centrálnych bánk v komuniké uviedli, že sú odhodlaní riešiť zraniteľnosť krajín s nízkymi a strednými príjmami v oblasti dlhov efektívnym, komplexným a systematickým spôsobom.