Záujem o poistenie majetku, nehnuteľností či rekreačných stavieb stúpa na Slovensku až po škodách spôsobených živelnými udalosťami, ako sú búrky či záplavy. Vtedy však už býva väčšinou neskoro, upozornil na to Vladimír Cvik z portálu Superpoistenie.sk.
„Mnohí si uvedomia riziko až po tom, čo ich alebo ľudí z ich okolia zasiahne pohroma alebo iná nepríjemnosť. Pri živelných udalostiach, ako sú búrlivý vietor až víchrica, silné zrážky, povodne a záplavy či krupobitia evidujeme nárast záujmu o poistenie troj až štvornásobne. Na strane druhej, akonáhle zúriaci živel zmizne a následky po ňom prestanú byť medializovanou témou, záujem o ochranu svojho majetku a bývania klesá na minimum, akoby už riziká a nebezpečenstvá pominuli natrvalo,“ uviedol Cvik.
Napriek stále nízkemu záujmu ľudí o poistenie bývania v porovnaní s okolitými krajinami náklady slovenských poisťovní na odškodnenie klientov každoročne stúpajú. Najčastejšie sú hlásené škody z povodní, krupobitia, veterných smrští či prívalových dažďov.
Odborník spresnil, že približne 40 percent poistených nehnuteľností na Slovensku je podhodnotená, teda sú poistené na podstatne nižšiu sumu, ako je ich reálna hodnota.
Takmer polovica klientov za posledných päť rokov si tiež neaktualizovala poistnú sumu svojho domu alebo bytu a neprehodnotila ich poistnú hodnotu.
Tieto stavby sú tak podľa neho podpoistené a pri vzniknutej škode nedostanú plnú náhradu.
Okrem toho upozornil aj na to, že ľudia čoraz častejšie uprednostňujú lacnejšie poistenie so základnými rizikami a nie to komplexné, ktoré by pokrývalo maximálny rozsah poistných nebezpečenstiev a rizík.
„Často vynechávame z poistného krytia vodovodné škody, nepriamy úder blesku, spodnú vodu, atmosférické zrážky, skrat na elektromotoroch či rozbitie skla. Rovnako tak nie vždy myslíme na vedľajšie stavby, záhradné porasty, skleníky, stavebné súčasti ako fotovoltika a ďalšie,“ zhodnotil.
Dodal, že za jedno povinne zmluvné poistenie v tomto roku zaplatia ľudia priemerne 166 eur, avšak poistenie bývania si kupujú len za 130 eur.