Ak počas dovolenky nezodpovedá opis hotelovej izby s výhľadom na more realite, teda tomu čo bolo dohodnuté v zmluve, je potrebné hneď kontaktovať cestovnú kanceláriu (CK) a žiadať kompenzáciu. Tento problém môžu nahlásiť ľudia delegátovi prostredníctvom kontaktu uvedeného v zmluve. Dobré je tiež zhotoviť si aj fotky či videá, ktoré môžu slúžiť ako dôkazový materiál pri reklamácii. Upozornila na to riaditeľka spotrebiteľskej organizácie dTest Eduarda Hekšová.
Pri dovolenke od CK je dôležitým dokumentom najmä zmluva o zájazde, v ktorej sú informácie o cene pobytu, jeho dĺžke, spôsobu dopravy či špecifické požiadavky cestujúceho. Medzi také požiadavky môže patriť aj výhľad z balkóna na more, no v prípade že túto podmienku CK nesplní, môžu ju reklamovať.
Takouto reklamáciou sa musí okamžite zaoberať a zabezpečiť náhradné riešenie v porovnateľnej kvalite. V tomto prípade je však podľa odborníčky možné, že sa CK pokúsi reklamáciu odmietnuť s argumentom, že z určitého uhla okna či balkóna je možné vidieť more. Ľudia však majú aj tak nárok na reklamáciu, najmä ak bol v zmluve dohodnutý priamy výhľad na more.
Ak sa ľudia uspokoja len s náhradou nižšej kvality, majú nárok na zodpovedajúcu finančnú kompenzáciu. V prípade, že im CK ponúkne lepšiu službu, ako mali pôvodne dohodnutú, tak za ňu nemusia nič doplácať. „Ak cestovná kancelária nezabezpečí požadovanú nápravu v primeranom čase, spotrebiteľ má možnosť situáciu vyriešiť sám a zabezpečiť si náhradnú službu na vlastné náklady. Tie môže následne od cestovnej kancelárie požadovať,“ uviedla Hekšová.
Zároveň upozornila, že ak cestovka nezabezpečí nápravu a spotrebiteľ nemá možnosť situáciu vyriešiť, ako napríklad v prípade dlhodobo nefunkčného hotelového bazéna, môže požadovať primeranú zľavu z ceny zájazdu. Nárok na ňu má aj počas doby, keď služby čerpal v obmedzenom rozsahu, teda v prípade, že CK odstráni nedostatok až po niekoľkých dňoch.
Nedostatok môže byť podľa odborníčky v niektorých prípadoch natoľko závažný, že pokračovať v zájazde nemá zmysel. Ide napríklad o situácie, keď je ubytovanie úplne nedostupné alebo sa výrazne líši od dohodnutého štandardu. „Pokiaľ navrhované náhradné riešenie nezodpovedá tomu, čo bolo dohodnuté v zmluve, má spotrebiteľ právo pokračovanie zájazdu odmietnuť a požadovať zabezpečenie návratu domov. Rovnako tak môže odmietnuť aj ponuku náhradného ubytovania nižšej kvality, pokiaľ k nemu cestovná kancelária neposkytne primeranú zľavu z ceny,“ doplnila Hekšová.