Komisár pre deti Jozef Mikloško vyzýva príslušné rezorty, aby urýchlene vytvárali odborné kapacity pre liečbu a doliečovanie detí a adolescentov so závislosťou.
Apeluje tiež, aby nechali rozhodnutia o liečbe na lekárov a umožnili flexibilnejší a individuálnejší prístup k liečbe závislostí u adolescentov v súlade s najlepším záujmom dieťaťa. Rovnako žiada prehodnotiť legislatívne obmedzenia vstupu do centra pre deti a rodiny s resocializačným programom, ktoré považuje za prakticky nesplniteľné.
Podľa komisára je to dôležité, pretože sa to týka čoraz väčšieho počtu mladých ľudí, ktorí zápasia nielen so závislosťou od alkoholu alebo drog, ale aj s nelátkovými závislosťami, napr. digitálnymi technológiami.
„Podľa prieskumu nášho úradu až 85 percent detí pokladá drogy a alkohol za najväčšie ohrozenie mladej generácie,“ priblížil Mikloško.
Znižovanie počtu detí v liečbe nemožno podľa neho interpretovať ako úspech. „Je to výstražný signál, že systém nefunguje pre tých, ktorí ho najviac potrebujú. Preto budeme túto tému riešiť aj v rámci novovzniknutej nadrezortnej skupiny pre duševné zdravie,“ uviedol komisár.
Mikloško upozorňuje, že v dnešnej dobe sa deti k liečbe zo závislostí dostanú ťažšie. Tvrdí, že znížený počet liečených detí neznamená aj nižší počet detí so závislosťou.
„Znamená to, že systém je pre nich prakticky nedostupný. Súčasné nastavenie kritérií pre vstup do liečby je tak nešťastné, že mnohí mladí ľudia zostávajú bez odbornej pomoci často až do dospelosti, kedy je už liečba zložitejšia a aj menej účinná,“ vysvetlil komisár.
Ako ozrejmil, na Slovensku neexistuje žiadne špecializované psychiatrické zariadenie pre deti a adolescentov s drogovou závislosťou. Podľa Mikloškových slov sa liečba závislostí deje výlučne na oddeleniach detskej psychiatrie, ktoré sú výrazne kapacitne poddimenzované.
Problémom je podľa Mikloška aj to, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR vyžaduje pri prijímaní detí do centier s resocializačným programom 4-týždňovú diagnostickú fázu, pričom deti sa tam v praxi ani nedostanú, pretože nedisponujú oficiálnou diagnózou, alebo neprešli liečbou, ku ktorej nemajú prístup.
Za ďalší problém považuje Mikloško dĺžku liečby. „Nemôže a nesmie o nej rozhodovať zákon alebo administratívny predpis, ale výlučne odborník - psychiater, ktorý pozná stav, individuálnu situáciu aj potreby pacienta. Závislosti medzi mladými neubúdajú, iba menia formu a vek, v ktorom sa objavujú. Problém sa posúva do útlejšieho veku a pomoc sa paradoxne vzďaľuje,“ uzavrel.