Gruzínsko v utorok odsúdilo na osem mesiacov väzenia ďalšieho predstaviteľa opozície - Niku Gvaramiu. Súd mu tiež zakázal zastávať verejnú funkciu po dobu dvoch rokov. Podľa agentúry AFP ide o najnovší prípad vo vlne zatýkania politikov, aktivistov a novinárov kritických voči vládnucej strane Gruzínsky sen.
„Toto rozhodnutie je nezákonné, ide o súčasť pokusu vlády potlačiť všetok disent v Gruzínsku,“ povedal právnik predsedu najväčšej opozičnej strany Koalícia za zmenu.
Gvaramiu odsúdili za odmietnutie spolupráce s parlamentnou komisiou vyšetrujúcou konanie vlády väzneného bývalého prezidenta Michaila Saakašviliho. Táto bývalá hlava štátu a prozápadný reformátor si v súčasnosti odpykáva 12,5-ročný trest za obvinenia, ktoré skupiny za ľudské práva vnímajú ako politicky motivované.
Na základe podobných obvinení, ako vzniesli proti Gvaramiovi, boli v uplynulej dobe uväznení takmer všetci gruzínski opoziční lídri.
Predstavitelia opozície odmietli legitimitu spomínanej parlamentnej komisie a obvinili Gruzínsky sen z využívania komisie ako nástroja na potláčanie politického nesúhlasu.
Ľudskoprávna organizácia Amnesty International minulý týždeň uviedla, že podľa nej je táto sporná komisia nástrojom na útoky proti bývalým verejným činiteľom za ich opozičné názory.
V Gruzínsku sa v októbri 2024 konali parlamentné voľby, ktorých víťazom sa podľa oficiálnych výsledkov stala vládnuca strana Gruzínsky sen. Opozícia výsledok volieb neuznala a hlasovanie označila za zmanipulované. V tejto kandidátskej krajine EÚ následne vypukli masové protesty, ktoré podporil svojím uznesením aj Európsky parlament. Vláda v reakcii na to v novembri rozhodla neotvárať prístupové rozhovory s EÚ do roku 2028, čo vyvolalo ďalšie protesty.
Demonštranti obviňujú vládnucu stranu z autoritárskeho a proruského smerovania. Vláda tieto obvinenia odmieta. Premiér Irakli Kobachidze tvrdí, že hoci Rusko okupuje 20 percent Gruzínska a tieto dva štáty nemajú oficiálne diplomatické styky, snahou jeho vlády je mať s Ruskom „mierové a pragmatické vzťahy“.