Slovensko poskytlo vlani oficiálnu rozvojovú pomoc v objeme takmer 184,9 milióna eur a jej podiel na hrubom národnom dôchodku predstavoval 0,15 percenta.
Naďalej zaostáva za plnením cieľov na úrovni Európskej únie. Popri pravidelných príspevkoch do multilaterálnych organizácií a inštitúcií, ktorých je Slovensko členom, smerovala bilaterálna rozvojová spolupráca do 38 krajín a teritórií. Vyplýva to zo Správy o rozvojovej spolupráci SR za rok 2024, ktorú v stredu vláda vzala na vedomie.
V porovnaní s rokom 2023 stúpla oficiálna rozvojová pomoc o vyše 22 miliónov eur. Podiel oficiálnej rozvojovej pomoci na hrubom národnom dôchodku taktiež mierne stúpol z 0,14 percenta v roku 2023 na úroveň 0,15 percenta.
„Slovensko však naďalej dlhodobo zaostáva za plnením cieľa do roku 2030 dosiahnuť podiel oficiálnej rozvojovej pomoci na hrubom národnom dôchodku na úrovni 0,33 percenta, ku ktorému sa zaviazala vstupom do EÚ,“ upozornilo v správe Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR.
Z celkovej sumy išlo vlani 35,49 milióna eur na bilaterálnu rozvojovú spoluprácu. Na multilaterálnu rozvojovú pomoc prostredníctvom príspevkov do medzinárodných organizácií a medzinárodných finančných inštitúcií bol príspevok vo výške 149,46 milióna eur.
„Spolu s ďalšími ministerstvami pomáhame menej rozvinutým krajinám, krízovým vojnovým regiónom, rizikovým oblastiam z pohľadu nelegálnej migrácie, a to prostredníctvom dotácií na humanitárne a rozvojové projekty, mikrograntov, finančných príspevkov či priamo humanitárnou materiálnou pomocou,“ priblížil štátny tajomník MZVEZ Marek Eštok.
Najväčším príjemcom oficiálnej rozvojovej pomoci SR bola aj vlani Ukrajina. V rámci Európy smerovala veľká časť pomoci aj do Srbska a Moldavska, v Afrike boli najväčšími prijímateľmi Alžírsko a Keňa, v rámci Ázie bola pomoc poskytnutá najmä do Gruzínska, Sýrie a Libanonu a v rámci Ameriky na Kubu, do Brazílie a Argentíny.
Pomoc sa týkala napríklad zabezpečenia základnej zdravotnej starostlivosti a psychosociálnej pomoci osobám postihnutým vojnovým konfliktom, zmiernenia negatívnych vplyvov migračnej a utečeneckej krízy, podpory nákupu komponentov energetickej infraštruktúry, odmínovacích systémov, ale aj potravín, hygienických balíčkov či zdravotníckeho materiálu.
„Významným prínosom boli slovenské evakuačné lety z Libanonu, ktorými SR vlani v októbri evakuovala občanov SR a ďalších krajín z Blízkeho východu, a rovnako dve slovenské medicínske evakuácie detských pacientov z pásma Gazy v júli a decembri 2024,“ dodal rezort.