Francúzsky prezident Emmanuel Macron v utorok pozval zástupcov zámorského územia Nová Kaledónia na rokovania o jeho budúcnosti a príslušnosti k Francúzskej republike. Pred viac ako rokom sa na tichomorskom súostroví rozhorela vlna násilia spojená so separatizmom, píše agentúra AFP.
Rokovania na dosiaľ neznámom mieste sa začnú 2. júla. Pozvaní sú demokraticky zvolení predstavitelia Novej Kaledónie, zástupcovia občianskej spoločnosti a miestneho hospodárstva. Pre agentúru AFP to uviedol anonymný zdroj oboznámený s problematikou.
V pozývacom liste od Macrona sa píše, že rokovania budú trvať „tak dlho, ako bude potrebné“, aby sa vyriešili kľúčové otázky „so všetkou vážnosťou, ktorú si zaslúžia“. „Okrem hlavných inštitucionálnych tém by som chcel, aby sa naše rokovania týkali aj hospodárskych a spoločenských otázok,“ napísal Macron.
Súostrovie Nová Kaledónia je vzdialené viac ako 16-tisíc kilometrov od kontinentálneho Francúzska a žije na ňom približne 270-tisíc ľudí. Napriek tomu bola Nová Kaledónia dosiaľ vnímaná ako neoddeliteľná súčasť Francúzska a Paríž ju spravuje od polovice 19. storočia.
Nepokoje vypukli v máji 2024, keď Francúzsko plánovalo udeliť volebné právo tisícom nepôvodných obyvateľov Novej Kaledónie, ktorí na súostroví dlhodobo žijú. Podľa obáv domorodého etnika Kanakov by to z nich natrvalo urobilo menšinu a znížili by sa ich šance na získanie nezávislosti. Pri výtržnostiach zomrelo 14 ľudí a škody dosiahli miliardy eur.
Prezidentovo rozhodnutie viesť rokovania prichádza po tom, ako francúzsky súd oslobodil vodcu hnutia za nezávislosť Novej Kaledónie Christiana Teina. Zadržiavaný bol od júna 2024 práve v spojitosti s nepokojmi. Sudcovia údajne dospeli k názoru, že Tein nepripravoval ozbrojené povstanie tak ako sa domnievali.
Od roku 2018 sa v Novej Kaledónii konali tri referendá o nezávislosti súostrovia, voliči ju však vždy odmietli.