Na pôde Stáleho zastúpenia SR pri EÚ v Bruseli sa v utorok konal pracovný seminár o presune rizík v kontexte klimatických katastrof. Predstavený bol Stredomorský a celoeurópsky systém predpovedí a včasného varovania pred prírodnými hrozbami (MedEWSa), na ktorom sa zúčastňuje aj inovatívna firma zo Slovenska KAJO Services.
Projekt zameraný na to, ako predvídať počasie a na základe toho prispôsobiť financovanie a poistenie v prípade klimatických katastrof, podporuje aj Európska centrálna banka a viaceré univerzity. Podujatie na Stálom zastúpení SR bolo určené pre tvorcov politík z Európskej komisie, zástupcov finančných inštitúcií a poisťovní a ľudí z vedeckej komunity.
Firma KAJO sa sústreďuje na vedecko-inovačné aktivity v oblasti adaptácie na zmeny klímy. „Cieľom projektu MedEWSa je prepájať najmodernejšie predpovede extrémneho počasia s inovatívnymi nástrojmi a riešeniami transferu rizika,“ uviedol manažér obchodu a rozvoja KAJO Services Peter Beno.
Spresnil, že ide o nástroje ako parametrické poistenie alebo financovanie na základe predpovedí. Upozornil, že k extrémnym prejavom počasia už dochádza, otázka je, ako rýchlo na ne vieme zareagovať a ako rýchlo sa dokážeme zotaviť po katastrofách spôsobených počasím. To je cieľom projektu - nájsť spôsoby financovania, aby sa takéto situácie dali zvládnuť.
Tvrdí, že ide o relatívne nový prístup vo svete, a teda aj na Slovensku, ako sa čo najlepšie pripraviť na situácie spojené s extrémnym počasím.
Zakladateľ KAJO Services Milan Kalaš upozornil, že aj pri modeloch spojených s predpoveďou extrémneho počasia je určitá miera neurčitosti, ale s nástupom umelej inteligencie sa situácia mení.
„My, ako slovenská firma, sa zúčastňujeme možno na najväčšej iniciatíve, ktorá sa snaží využívať výdobytky umelej inteligencie a simulovanie reálnych prírodných procesov a špeciálne sa zameriava na predpovede počasia,“ opísal situáciu.
Ak pri predpovedaní výkyvov počasia sú výsledky dobré, nedá sa to povedať o zemetraseniach, podotkol. Pripomenul, že firma vlani na jeseň predpovedala možnosť povodní, tie sa Slovensku vyhli, hoci zasiahli okolité krajiny.
„Tam, kde máme veľké medzery, je pripravenosť na tieto udalosti a koordinácia krízového manažmentu. Slovensko v tom ďaleko zaostáva za Európou,“ povedal.
Utorňajší seminár mal podľa Kalaša jeho účastníkov upozorniť na to, že vždy sú škody, ktorým sa nedá zabrániť. Ľudí možno evakuovať, odviezť autá a rôzne hodnoty, ale voda vždy zatopí domy a majetky. Očakáva sa, že k takýmto udalostiam bude dochádzať častejšie a budú extrémnejšie ako doteraz. Seminár bol práve pre ľudí, ktorí rozumejú financovaniu náhrad takýchto škôd.
„Ten dialóg mal začať skôr, ale ak nezačne ani teraz, budeme mať veľké problémy za pár rokov. Chceme vytvoriť nejakú platformu, kde si experti môžu vymeniť najnovšie vedecké poznatky, ktoré by zas pomohli politickým činiteľom skôr prijímať potrebné rozhodnutia, ľudí informovať o poistných udalostiach a zistiť, aké sú najlepšie finančné schémy na odškodnenie,“ vysvetlil Kalaš.