Panamská vláda dnes pozastavila niektoré ústavné práva v provincii Bocas del Toro, ktorá leží na západe krajiny pri hraniciach s Kostarikou, informovala agentúra AP.
Dôvodom sú násilné protesty, pri ktorých skupiny ľudí vtrhli do pobočky firmy Chiquita alebo na medzinárodné letisko v meste Changuinola, kde rabovali, rozbíjali okná a ničili autá na parkovisku. Letisko kvôli tomu prerušilo prevádzku.
V tejto turistov obľúbenej oblasti aj v iných častiach Panamy sa už skoro dva mesiace konajú demonštrácie, sprevádzané aj blokádami ciest, ktoré začali ako štrajk kvôli dôchodkovej reforme.
Panamská vláda dnes na tlačovej konferencii obmedzenie niektorých práv v provincii Bocas del Toro zdôvodnila tým, že to pomôže polícii obnoviť poriadok narušený radikálnymi skupinami. Len za posledný týždeň tam už tiež bolo pri stretoch protestujúcich s políciou zatknutých vyše 55 ľudí a dvaja policajti utrpeli zranenie. Niektorí protestujúci hádzali na policajtov zápalné fľaše.
Kvôli reforme penzií a sociálneho zabezpečenia, ktorú panamský parlament schválil v marci, vyhlásili časovo neobmedzený štrajk už 23. apríla učitelia, ku ktorým sa postupne pripojili ďalšie sektory, vrátane pracovníkov v stavebníctve či zamestnancov firmy Chiquita. Tá kvôli štrajku, ktorý predtým panamský súd označil za nelegálnu, prepustila minulý mesiac takmer všetkých zamestnancov a zastavila prevádzku.
Banány sú pritom hlavným exportným artiklom Panamy a na celkovom vývoze tovaru sa podľa AP podieľa takmer z jednej pätiny. Väčšina pochádza práve z provincie Bocas del Toro.
Štrajky v Paname skončili 11. júna potom, čo parlament schválil úpravu dôchodkovej reformy. Avšak štyri dni nato polícia zadržala šéfa odborového zväzu pracovníkov na banánových plantážach Franciska Smitha a obvinila ho kvôli blokádam ciest z narušovania verejného poriadku. Práve jeho zatknutie vyvolalo tento týždeň násilnosti časti protestujúcich v provincii za západe krajiny.
Už v máji vydal súd kvôli štrajku a organizovaniu protestov zatykača na niekoľko odborových lídrov, vrátane šéfa odborového zväzu pracovníkov v stavebníctve Saúla Méndeza, ktorý kvôli tomu požiadal o azyl na bolívijskom veľvyslanectve.