Dlhý denný pracovný čas neznamená pre kancelárskych pracovníkov zvýšené zdravotné riziko, tvrdí vo svojej novej analýze kolínsky Inštitút pre hospodársky výskum. Informovala o tom agentúra DPA.
„Tí, ktorí pracujú viac ako desať hodín denne, nehlásia výrazne vyššiu pravdepodobnosť vyčerpania alebo iných príznakov stresu ako zamestnanci s kratším pracovným dňom,“ uvádza sa v analýze inštitútu, ktorý má úzke väzby na zamestnávateľské zväzy v Nemecku. „Určite existuje manévrovací priestor, najmä pre kancelárskych pracovníkov, bez negatívnych účinkov,“ píšu autori štúdie v súvislosti s plánovanou reformou zákona o pracovnom čase, ktorú pripravuje vláda v Berlíne.
Konzervatívny blok CDU/CSU a sociálni demokrati (SPD) oznámili, že v súlade s európskou smernicou o pracovnom čase vytvoria zákonnú možnosť týždenného maximálneho pracovného času namiesto súčasného denného. V zmysle platnej legislatívy pracovný čas v bežných pracovných dňoch spravidla nesmie presiahnuť osem hodín.
„V prípade, že sa dobrovoľne akceptuje dlhší denný pracovný čas, nemá to vplyv na spokojnosť s prácou,“ uvádza sa v štúdii. V prípade veľmi dlhého denného pracovného času sa podľa jej autorov nezaznamenali žiadne systematické negatívne odchýlky, ako sú napríklad nižšia spokojnosť s prácou, väčšie vyčerpanie alebo oslabená pracovná schopnosť. Podľa IW dlhšie pracovné dni s potenciálne viac ako desiatimi hodinami nemali negatívny vplyv ani na subjektívne hodnotenie spokojnosti s prácou.
Analýza IW vychádza z prieskumu pracovného času, ktorý v roku 2021 uskutočnil Spolkový inštitút pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci na vzorke viac ako 8600 administratívnych pracovníkov. Autori upozorňujú, že ich výsledky sa týkajú kancelárskej práce a že nie každé zamestnanie je vhodné na dlhší pracovný čas, už len z dôvodov bezpečnosti a ochrany zdravia.