Európska únia by mala v oblasti energetiky zvýšiť výdavky do rozvoja sietí a skladovania energií či zaviesť normy pre kybernetickú bezpečnosť aj pre solárne elektrárne. Ročne totiž členské krajiny zaplatia za fosílne palivá krajinám mimo EÚ 600 miliárd eur, ktoré by pomohli európskej ekonomike a tvorbe pracovných miest. Slovenská asociácia udržateľnej energetiky (SAPI) a európske združenia z oblasti obnoviteľných zdrojov energií vyzvali členské krajiny, aby prijali záväzok zrýchlenia investícií už na najbližšom zasadnutí rady pre energetiku.
„Ide nielen o otázku energetickej bezpečnosti, ale aj otázku zlepšovania ekonomickej a životnej úrovne v EÚ,“ uviedol výkonný riaditeľ SAPI Ján Karaba. Peniaze zaplatené za fosílne palivá by podľa neho mohli v prípade vyššieho využívania obnoviteľných zdrojov energie zostávať v ekonomikách členských krajín.
Nevyhnutným predpokladom na prechod z fosílnych palív na lokálne zelené zdroje sú investície do sietí a skladovacích kapacít. Európska komisia odhaduje, že si prechod na lokálne zelené zdroje do roku 2050, teda v najbližších 25 rokoch, vyžiada investície do prenosových a distribučných sietí vo výške približne 2,3 bilióna eur.
„To je na prvý pohľad obrovská suma. Na druhej strane rovnakú sumu zaplatia členské krajiny za fosílne paliva iným krajinám mimo EÚ za necelé štyri roky. Tieto peniaze navyše odídu z EÚ a neprispievajú nijakým spôsobom k ekonomickému rastu a zamestnanosti,“ dodal Karaba. Naopak, investície do výstavby a modernizácie sietí, ale aj skladovacích kapacít by mohli ešte viac posilniť európsky energetický priemysel.
Rýchlejší prechod na obnoviteľné zdroje by podľa SolarPower Europe ušetril členským krajinám EÚ do roku 2030 až 30 miliárd eur ročne, a do roku 2040 ročne až 160 miliárd eur na výdavkoch za fosílne palivá. Nové obnoviteľné zdroje už len medzi rokmi 2022 a 2024 umožnili EÚ znížiť dovoz plynu o viac ako 60 miliárd kubických metrov ročne.
Okrem toho, decentralizovaný energetický systém založený na obnoviteľných zdrojoch je odolnejší voči geopolitickým hrozbám a útokom, čo je dôvod, prečo SAPI a európske združenia z oblasti OZE považujú energetickú transformáciu za dôležitú súčasť európskej bezpečnostnej stratégie.
SAPI preto vyzvalo ministerku hospodárstva Denisu Sakovú, aby na nadchádzajúcom zasadnutí rady pre energetiku EÚ 16. júna v Bruseli podporila prijatie záväzkov na urýchlenie využívania domácich obnoviteľných zdrojov energie, skladovania energie a investícií do elektrifikácie.
Podpora výroby čistej energie v Európe je totiž podľa SolarPower Europe kľúčová aj z hľadiska bezpečnosti. Ak bude výroba týchto technológií diverzifikovaná a zabezpečená vo významnej miere európskym priemyslom, zníži sa aj technologická závislosť od iných regiónov. To však bude možné len vtedy, ak Európa zintenzívni svoje úsilie v oblasti výstavby gigatovární na solárne panely a batérie priamo v členských krajinách EÚ.