Duchovní by mohli po novom vstupovať na akékoľvek nemocničné oddelenie bez súhlasu pacienta i bez pozvania.
Tvrdí to poslankyňa Národnej rady Jana Bittó Cigániková (SaS) v reakcii na schválenú zmenu, ktorá má platiť od júla. Ide podľa nej o vážne narušenie súkromia.
„Zákon dáva nové právo duchovnému, nie pacientovi. To je zásadný problém. Ak by tam bola jediná veta, že vstup je možný len na výslovnú žiadosť pacienta, pokojne by som ho podporila. Takto však ide o vnucovanie a porušenie súkromia,“ vyhlásila Bittó Cigániková s tým, že zmena bola do zákona pridaná ako pozmeňujúci návrh krátko pred hlasovaním a prakticky bez diskusie.
Zmena podľa nej ignoruje súhlas pacienta, prehliada právo na súkromie a vytvára nebezpečný precedens.
Ministerstvo zdravotníctva v reakcii uviedlo, že novelizácia zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve kompletizuje právo pacienta na poskytnutie duchovnej služby v ústavnom zdravotníckom zariadení.
A to tým, že zariadeniu ukladá povinnosť umožniť vstup duchovného do predmetného zariadenia v prípade, ak jeho prítomnosť nenarúša poskytovanie zdravotnej starostlivosti. „Samotné právo pacienta na duchovnú starostlivosť v nemocniciach a právo na legitímny vstup duchovného do zdravotníckeho zariadenia už aktuálne upravuje zákon o zdravotnej starostlivosti a zákon o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností,“ spresnil komunikačný odbor rezortu zdravotníctva.
Nové pravidlá v zákone o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti schválili poslanci Národnej rady minulý týždeň ako pozmeňujúci návrh k novele školského zákona. Rokovali o nej v zrýchlenom režime.
Po novom bude poskytovateľ povinný umožniť osobe poverenej vykonávať duchovenskú činnosť vstup do nemocnice, ak jej prítomnosť nenarúša poskytovanie starostlivosti. V prípade porušenia povinnosti bude môcť ministerstvo zdravotníctva uložiť poskytovateľovi pokutu do výšky 500 eur.
Návrh bol odôvodnený tým, že má zabezpečiť právo pacienta na duchovnú starostlivosť v zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti. S ohľadom na právo na slobodu vierovyznania je podľa predkladateľov nevyhnutné, aby „bol osobám povereným vykonávaním duchovenskej činnosti umožnený vstup do zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti“.