Švédsko by malo zakázať adopcie detí zo zahraničia a ospravedlniť sa za tisícky detí, ktoré boli za posledné desaťročia nezákonne a neeticky odvedené zo svojich domovských krajín v Ázii, Južnej Amerike či Afrike, uviedla v pondelok vedúca komisie pre adopcie Anna Singerová.
Jej takmer štvorročné vyšetrovanie odhalilo niekoľko prípadov obchodovania s deťmi v období od 70. rokov 20. storočia až do roku 2000. Informoval o tom denník The Guardian.
Niektoré deti boli podľa zistení adoptované bez dobrovoľného a informovaného súhlasu rodičov, zatiaľ čo tisíce ďalších sa dostali do Švédska s falošnými dokladmi.
Viaceré deti nepravdivo vyhlásili za mŕtve, iné odovzdali na adopciu ľudia, ktorí neboli ich rodičmi. Podľa vyšetrovania niektorí rodičia tiež nerozumeli významu súhlasu s medzištátnou adopciou.
„Štát musí uznať porušenie ľudských práv, ku ktorému došlo v procese medzinárodnej adopcie, a dôsledky, ktoré to malo pre adoptovaných a ich rodiny, a požiadať o odpustenie,“ povedala Singerová. Podľa nej vyšetrovanie ukázalo, že švédska vláda si bola nezrovnalostí pri medzinárodných adopciách vedomá.
Na základe týchto zistení by podľa Singerovej malo Švédsko adopcie zo zahraničia zastaviť. V budúcnosti by mala byť povolená v prípadoch, ak medzi žiadateľom a dieťaťom existuje osobný vzťah. „Štát by mal prevziať väčšiu zodpovednosť za zabezpečenie toho, aby bola adopcia v najlepšom záujme dieťaťa a aby bol proces právne v poriadku,“ uvádza sa v oficiálnej správe.
Švédska vláda bezprostredne neuviedla, či sa odporúčaniami bude zaoberať.
Komisiu pre adopcie vymenovala v októbri 2021 vtedajšia ministerka sociálnych vecí Lena Hallengrenová. Adopcie zo zahraničia sa vo Švédsku uskutočňovať v 50. rokoch 20. storočia a pokračujú dodnes. Týkajú sa Južnej Kórey, Kolumbie, Číny, Srí Lanky, Čile, Thajska, Vietnamu, Poľska, Etiópie či Ruska.
Celkovo bolo vo Švédsku doposiaľ adoptovaných viac ako 60-tisíc detí z celého sveta.