Vedci presne určili najstarší známy dôkaz o tom, že ľudia vyrábali nástroje z veľrybích kostí. Tieto kosti vymodelované do úzkych projektilov na lov boli objavené pri vykopávkach už pred vyše 100 rokmi v Biskajskom zálive neďaleko Španielska a Francúzska.
Vedci usudzovali, že nástroje sú pomerne staré, ale mnohé z nich tvorili iba malé úlomky, takže bolo ťažké určiť ich vek. Technologický pokrok v uplynulom desaťročí však umožnil datovať najstaršie z nástrojov do obdobia spred približne 20.000 rokov, informuje TASR podľa tlačovej agentúry AP.
Vedci zistili, že kosti pochádzajú z vráskavcov obrovských, vráskavcov myšok, vorvaňov tuponosých a iných druhov veľrýb.
„Ľudia a veľryby sa zjavne stretávajú už dlho,“ povedala Vicki Szaboová zo Západokarolínskej univerzity (WCU), ktorá študuje históriu lovu veľrýb a na najnovšom výskume sa nepodieľala.
Experti sa domnievajú, že pravekí ľudia vyrábali nástroje z veľrybích kostí na miestach ako Arktída a južné Tichomorie. Existujú spoľahlivé dôkazy o nástrojoch z veľrybích kostí spred približne 5000 rokov, ale výsledky najnovšieho výskumu publikované tento týždeň vo vedeckom časopise Nature Communications posúvajú túto časovú os výrazným spôsobom hlbšie do minulosti.
Autor štúdie Jean-Marc Petillon z francúzskeho Národného vedecko-výskumného centra (CNRS) uviedol, že dávni ľudia nemuseli nevyhnutne loviť veľryby. Pravdepodobnejšie je, že pitvali telá vyplavených veľrýb a z ich hustých a ťažkých kostí vyrábali nástroje na lov sobov alebo zubrov.
Objavené nástroje naznačujú, že dávni ľudia v tejto oblasti využívali na svoje prežitie zdroje z blízkosti mora. Pravdepodobne tiež zbierali mušle a lovili ryby.
Vedci uviedli, že nájsť takéto dôkazy je ťažké, pretože stúpajúca hladina mora narúša pobrežie na celom svete. „Je to ďalší doklad o dôležitosti pobrežného prostredia pre ľudské skupiny, dokonca aj v takejto dávnej dobe,“ povedal Petillon.