Aj rok po atentáte na premiéra Roberta Fica (Smer-SD) pozorujeme na Slovensku pretrvávajúcu polarizáciu spoločnosti. Vidíme posun od vecnej debaty k vzájomnému obviňovaniu a zastrašovaniu.
Skonštatovala to sociálna psychologička Barbara Lášticová, ktorá pôsobí v Ústave výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied. Najmä zo strany koaličných strán i premiéra podľa nej pretrváva ostrá rétorika na adresu názorových oponentov a hľadanie kolektívneho vinníka za atentát a za prehlbovanie nenávisti v spoločnosti.
„Aj rok po atentáte pozorujeme na Slovensku pretrvávajúcu polarizáciu spoločnosti. Nejde len o názorové rozdiely, ale najmä o silné negatívne emócie voči názorovým oponentom - tzv. afektívnu polarizáciu,“ uviedla pre TASR Lášticová.
To, že sa atmosféra v spoločnosti nezmiernila, vnímajú podľa nej aj samotní občania. „Podľa nedávneho prieskumu agentúry NMS si viac než polovica respondentov myslí, že sa atmosféra v slovenskej spoločnosti po atentáte zhoršila a takmer tri štvrtiny pripisujú zodpovednosť za stav spoločnosti vláde,“ doplnila.
Odborníčka poukázala na to, že premiér po atentáte opakovane pripisoval vinu opozícii a médiám, ktoré podľa neho vytvárajú atmosféru nenávisti.
„Útočníka opakovane označil za opozičného aktivistu a verejne varoval pred možnosťou ďalších útokov na verejných činiteľov. Takáto rétorika síce môže mobilizovať vlastných podporovateľov cez pocit ohrozenia, no zároveň prehlbuje napätie a nedôveru v spoločnosti,“ zdôraznila.
Namiesto snahy použiť atentát ako moment na zmierenie dochádza podľa nej k posilňovaniu rétoriky typu „my verzus oni“, čo posúva verejný diskurz od vecnej debaty k vzájomnému obviňovaniu a zastrašovaniu. „A v dlhodobej perspektíve to môže ďalej oslabovať spoločenskú súdržnosť,“ myslí si Lášticová.
Za kolektívneho vinníka za atentát a prehlbovanie nenávisti v spoločnosti je označovaná opozícia, médiá či občiansky sektor.
„To, že veľká časť komunikácie premiéra sa odohráva cez sociálne médiá, zužuje priestor pre vecný a zmysluplný dialóg,“ pripomenula sociálna psychologička.
Hoci bezprostredne po atentáte zazneli výzvy na zmiernenie napätia z oboch strán politického spektra, krátko nato začali podľa Lášticovej viacerí koaliční predstavitelia atentát rámcovať ako priamy dôsledok politického konfliktu a pripisovať zodpovednosť zaň opozícii a médiám.
„Takýto postup však posúva verejnú diskusiu do roviny domnienok a potenciálne oslabuje dôveru v nezávislosť vyšetrovania,“ pripomenula s tým, že hľadanie vinníkov by malo byť úlohou polície a súdov. „Namiesto vyostrovania konfliktu by mali politickí aktéri, naopak, vytvárať priestor pre vzájomný dialóg, napríklad formou spoločných vyhlásení alebo okrúhlych stolov. K tomu však napriek výzvam bývalej prezidentky aj súčasného prezidenta po atentáte napokon nedošlo,“ skonštatovala.
Vo štvrtok uplynie rok od atentátu na premiéra po výjazdovom rokovaní vlády v Handlovej. Premiéra vážne postrelil útočník Juraj C. Hrozí mu doživotný trest odňatia slobody. Súdny proces by sa mal začať v júli.